Termidoriánsky Konvent
(júl 1794- máj 1795)
Revolučná vláda neprežila Robespierrov pád a reakcia veľmi urýchlila krok. Popri urputnosti a zmätku politických zápasov práve sociálny ráz reakcie dodáva tomuto termidoriánskemu obdobiu hlavný význam. Režim II. Roku mal ľudový sociálny obsah, ktorý zdôrazňovali také opatrenia, ako vládne nariadenia z ventôsa a zákon o národnej dobročinnosti. Na poli politickom umožnil ľudu zúčastniť sa na riadení verejných vecí. Tým sa podlomilo výsadné postavenie bohatstva a politický monopol, ako ich nastolilo Ústavodarné zhromaždenie v prospech buržoázie. Bezpochyby ľudové hnutie a parížsky sansculoti, ktorí nastolili revolučnú vládu, ustúpili v germinali II. Roku, keďže politicko-ekonomické i sociálne zameranie Výboru pre verejné blaho sa vtedy stávalo menej ľudovým. Z tohto hľadiska 9.termidor neznamená prerušenie, ale urýchlenie. Od termidora II. Roku do nasledujúcej jari reakcia robí pokroky, ale nič ešte nie je získané. Buržoázna revolúcia a ľudové hnutie, t.j. takzvaní statoční ľudia a sansculoti, stoja proti sebe. Je to rozhodujúci rok, poznačený nádejou jedným a obavou druhých z veľkej ľudovej akcie, ktorá by konečne spečatila osud revolúcie. Od roku 1789 parížsky ľud zostával neporazený. Porážka v prairiali III. Roku znamenala koniec parížskych sansculotov a definitívne vyradenie ľudového hnutia. Revolúcia znovu postupovala buržoáznou cestou.
Termidoriánske obdobie sa vyznačuje zmätenými politickými bojmi, ktorých zapletenosť však nemôže zastrieť, o čo išlo v skutočnosti: statoční ľudia- onedlho sa budú nazývať poprednými občanmi, mienili odstrániť z politického života malomeštiakov, remeselníkov, maloobchodníkov, ba aj tovarišov, slovom sansculotov, ktorí im na krátky čas vnútili svoje zákony. Podobne ako v roku 1793, v čase rozmachu ľudového hnutia, zúrili parlamentné boje, v ktorých sa dostala do sporu menšina Hory so stále rastúcou reakčnou väčšinou. Intenzita sporou sa zdvojnásobila tým, že ony vyrastali zo širšieho konfliktu. Reakcionári a ľudia II. roku stáli všade proti sebe. Ale zmätené, dezorganizované a vedúcich činiteľov pozbavené ľudové hnutie, ktoré v roku 1793 urýchľovalo revolúciu, vládalo teraz už iba klásť odpor a bolo schopné len ústupového boja.
Rozklad revolučnej vlády
Keď sa Výbor pre verejné blaho zbavil robespierrovcov, chcel udržať doterajší vládny systém. V skutočnosti vládny systém II. roku sa za niekoľko týždňov rozpadol, keď stratil svoje podstatné črty: ustálenosť, sústredenosť a s opustením teroru aj donucovaciu silu. Stabilita vlády zanikla 11. termidora II. roku (29. júla 1794). Toho dňa Konvent nariadil na Tallienov návrh, že vládne výbory sa majú v budúcnosti obnovovať po štvrine každý mesiac a odchádzajúci členovia budú znovu voliteľní až po mesačnom časovom odstupe. Z Výboru pre verejné blaho Prieur de la Côte-ďOr a Jeanbon Saint-André boli hneď vylúčení a nahradení- Tallienom a dantonovcom Thuriotom. Čoskoro zostal Carnot z veľkého výboru z II. roku sám. Z Výboru pre všeobecnú bezpečnosť boli odstránení známi robespirrovci David, Jagot, Lavicomterie v prospech ľudí, ako bol Legendre alebo Merlin de Thionville. Aj keď niektorí členovia Konventu získali vplyv vo vláde, predsa bol koniec stabilite vedúcich vládnych činiteľov. Vládna koncentrácia neprežila dekrét zo 7.fructidora II. roku(24. augusta 1794). Prednostné postavenieVýboru pre verejné blaho dovtedy zabezpečovalo jednotu vlády. 11. termidora napadol túto jednotu Cambon, ktorý vládol vo finančnom výbore a od ktorého závisela štátna pokladnica ako jediná vládna ustanovizeň, ktorá unikla v II. roku autorite veľkého výboru.13. t.m.Barere na to odpovedal tým, že zaútočil na morálny federalizmus, ktorý sa mal podľa neho týmto spôsobom nastoliť. Konvent váhal, ale nakoniec schválil nariadenie zo 7. fructidora podľa Cambonových návrhov. Odvtedy bolo 16 výborov a z nich 12 hlavných dávalo príkazy vždy jednej z výkonných komisií. Výbor pre verejné blaho mal takto svoju právomoc obmedzenú na vojnu a diplomaciu. Výbor pre všeobecnú bezpečnosť si udržal políciu a štátny dozor. Zákonodarný výbor nadobudol novšieho významu tým, že vnútorná správa a súdnictvo prešli do jeho právomoci. Rozdelením moci medzi tri vládne výbory sa skončila forma sústrednej vlády.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Veľká Francúzska revolúcia
Dátum pridania: | 17.09.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Danielmi | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 970 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 20.1 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 33m 30s |
Pomalé čítanie: | 50m 15s |
Súvisiace linky
Podobné referáty
Veľká francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9477 | 936 slov | |
Veľká Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9878 | 2477 slov | |
Veľká francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9589 | 787 slov | |
Veľká francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9817 | 3549 slov | |
Veľká Francúzska revolúcia | GYM | 2.9674 | 324 slov | |
Veľká francúzska revolúcia | GYM | 2.9265 | 1099 slov | |
Veľká francúzska revolúcia | GYM | 2.9736 | 343 slov | |
Veľká Francúzska revolúcia | GYM | 2.9813 | 445 slov |