L e v o č a - pamiatková rezervácia

O meste Levoči sa nezachoval listinný materiál, ktorý by umožnil presné datovanie jej vzniku a najstaršej histórie, čo nám v budúcnosti môžu dokumentovať iba archeologické objavy. Doterajšie objavy potvrdzujú, že územie Spiša, na ktorom sa Levoča nachádza, bolo od pradávna osídlené. Mesto Levoča sa rozkladá na členitom teréne, ktorý svojim charakterom dokumentuje geologický vývin od druhohôr a v Levočskom pohorí sú ešte aj dnes zvyšky treťohorného reliéfu. Nález z Gánoviec, odtlačok ľudského mozgu z doby ľadovej, potvrdzuje, že územie Spiša bolo osídlené už v paleolite. Výsledkom mnohých výskumov je názor, že najstaršie osídľovanie sa sústreďovalo v blízkosti termálnych prameňov a vodných tokov. Pozdĺž vodných tokov viedli aj najstaršie cesty, ktoré zohrali veľmi dôležitú úlohu pri vzniku trhových osád. Spiš je významným európskym rozvodím. Rieka Hornád odvádza vody z Levočského pohoria cez Tisu a Dunaj až do Čierneho mora. Priamo do Hornádu sa vlieva i Levočský potok, ktorý preteká neďaleko Levoče.

K podstatnejšiemu osídleniu Spiša došlo v neolitickej dobe. V Levoči sa našli aj popolnicové polia lužickej kultúry, ako aj črepy z hallšattskej doby. Nálezy rímskych mincí na území Spiša, ale aj vykopávky v samej Levoči, sú dôkazom, že na prelome a v prvých storočiach nášho letopočtu mal Spiš styky s najcivilizovanejším územím vtedajšieho sveta.

V dvanástom storočí už existovali trhové osady, ktoré boli základom neskorších stredovekých miest. Osady ležali pri obchodných cestách Magna via a už pred príchodom Maďarov a Nemcov bol v nich čulý obchod a remeselná výroba. Výnimkou iste nebola ani Levoča. Vynikla pri slovanských osadách, čo dokazujú nielen spomenuté archeologické nálezy, ale aj názvy chotárov spomínané v levočských pozemkových knihách. Písomná správa o Spiši z roku 1209 svedčí o tom, že najstaršia územná organizácia Spiša Provincia Sclavorum (spoločenstvo Slovákov) sa rozpadáva, lebo panovník už nenachádza oporu len v hradnej správe, ktorá sa tu vlastne vyvíjala a vyrástla z domácich pomerov, ale aj vo feudáloch, ktorých v prvej polovici 13. storočia reprezentovali na Spiši tzv. lanceáti – kopijníci. Listinou kráľa Bélu IV. z r. 1243 sa potvrdzujú staré výsady, ktoré mali spišskí kopijníci už oddávna. Kopijníci prišli na Spiš niekedy koncom 12. storočia a ich hlavným sídlom bol Spišský Štvrtok.