Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Levoča
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Willy | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 108 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 11.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 19m 40s |
Pomalé čítanie: | 29m 30s |
Pramene z 2. polovice 13. storočia svedčia o tom, že okrem Provincie Sclavorum, ktorá sa spravovala vlastným právom a zvyklosťami a mala svojho sudcu „comes Sclavorum“, existovala Sedes nobilium de Scepus (Stolica spišskej šľachty), ktorú vytvorila spomínaná kopijnícka šľachta, a ako tretie Spoločenstvo spišských Sasov. Strediskom spišských Sasov bola Levoča. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvý raz vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina Bélu VI. z roku 1249, ktorej obsah má širší význam pre objasnenie poznatkov stredovekej Levoče.
O nemeckých kolonistoch na Spiši je známe, že sa osadzovali v blízkosti starých slovanských osád a za pomoci kráľovských donácií ich postupne ovládli. Dá sa predpokladať, že tak bolo aj v Levoči. Mnohé skutočnosti naznačujú, že medzi „Starou Levočou" a názvom „Windische seifen“ je priama súvislosť. A tak v bezprostrednej blízkosti medzi slovanskými osadami, ležiacimi pri starej obchodnej sieti, sa osadili spišskí Sasi, vybudovali si spočiatku iba dedinu, lebo im pravdepodobne v ceste stáli obnovené trhové osady (po tatárskom vpáde), nachádzajúce sa južne a severovýchodne od dnešnej Levoče, ktoré bránili výstavbe mesta. Ako dedina sa Levoča prvý raz spomína v listine Béelu VI. z roku 1263, ktorá je preto významná pre dejiny Levoče, lebo ju uvádza pri zmienke o spore medzi Sasmi z Iliašoviec a slovanskými obyvateľmi Draviec v súvislosti s cestou z dediny Spišský Štvrtok do dediny Levoča. Prvý raz sa s Levočou ako mestom stretávame v kolektívnom privilégiu spišských Sasov, ktoré vydal Štefan V. 24. novembra 1271. Označené je tu ako „civitas provinciae capitalis“, čiže ako hlavné mesto spoločenstva spišských Sasov z celého Spiša.
V čase potvrdenia kolektívneho privilégia spišských Sasov patrilo do spoločenstva 40 mestečiek s majetkami. Hlavným mestom bola aj naďalej Levoča, ktorá si za panovníka Karola Róberta upevnila svoje postavenie a získala prvenstvo, pretože ju vymenoval za svoje kráľovské mesto a v roku 1317 sa uvádza ako „Civitas nostra regalis“. Tým sa vymanila spod práva spišského župana. Kráľ roku 1321 udeľuje Levočanom právo skladu na tovar dovážaný z Poľska a Ruska, neskôr aj na tovar vyvážaný z Uhorska. Pred rokom 1323 sa Levoča stala kráľovským slobodným mestom, čo znamená, že v tom čase musela byť opevnená hradbami.