Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Levoča
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Willy | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 108 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 11.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 19m 40s |
Pomalé čítanie: | 29m 30s |
V baroku a v 19. storočí vzniká domáca šľachta. Sú to zväčša remeselníci s dobre predajnými produktami, alebo remeselníci ako zlatníci a krajčíri. Obchodníci bývali v centre na námestí, kde sa konali trhy, a v mázhausoch vykladali svoj tovar, alebo popíjali víno z pivníc, ktoré mali 2 vchody. Obchod s vínom musel byť zaiste veľmi výnosný, keď s ním obchodovali také významné osobnosti, ako bol Majster Pavol a iní. Poľnohospodári bývali v domoch, ktorých zadné trakty boli situované k hradbám, kadiaľ bola možnosť ľahkej dopravy poľnohospodárskych produktov. Levoča bola opevnená už v 13. storočí, no tieto hradby tvorili len palisády, neboli murované. Výstavba kamenných murovaných hradieb bola veľmi nákladná, a preto ich mesto mohlo budovať vzhľadom na rozlohu opevneného mestského areálu až vtedy, keď to hospodárske podmienky dovolili. Nie je vylúčené, že už v 13. storočí boli vybudované niektoré vstupné bašty, alebo obranné veže s bránami. Jednu z nich pravdepodobne zobrazuje i najstaršia známa pečať Spoločenstva spišských Sasov z 13 storočia s kruhopisom SIGILLVM SAXONUM DE CIPS (Pečať spišských Sasov), na ktorej je na lúke medzi dvoma listnatými stromami zobrazená obranná veža s vysokou gotickou strechou. V roku 1310 postavili hradby z lomového kameňa, ktoré sa s prístavbami zachovali podnes. V 16. a 17 storočí sa vojenská technika vyvíjala a podľa toho sa doplňoval a obnovoval fortifikačný systém, o ktorom sa nám zachovali aj archívne správy z rokov 1565 – 1670. Podobne ako v ostatných mestách opevnených hradbami i v Levoči obranu mesta zabezpečovalo miestne obyvateľstvo. Stráž veží zverili do rúk cechov, ktoré boli povinné mať zásoby zbraní a streliva, zároveň vedieť, kedy ktorá brána má byť otvorená.
Urbanistický vývoj Levoče, tak, ako všetkých stredovekých miest na Slovensku, utvárali a ovplyvňovali mnohé vývojové urbanistické súvislosti. Možno medzi ne zahrnúť hospodársko – spoločenské podmienky, organizačné a právne formy, výtvarno – kompozičné a technické prostriedky, ako i geografické danosti územia. Geografické danosti Spiša, kde je situovaná Levoča, silne vplývali na jeho historické funkcie. Toto územie bolo už v dávnom stredoveku významným tranzitným priestorom.
Levoča, ako stredisko celého Spiša, sa vyvinula zo staršej osady „Stará Levoč“ a ďalších osád, zničených v roku 1241 tatarským vpádom. K domácemu obyvateľstvu sa postupne prisťahovali Nemci, lebo panovník sa usiloval osídliť spustošené územie. Pre stabilizáciu nového obyvateľstva udelil osídlencom nové výsady, čo viedlo k rýchlej urbanizácii. Levoča bola už pri svojom vzniku veľkoryso koncipovaná. Bola rozložitým mestom so šachovnicovým pôdorysom. Pravidelný obdĺžnik mestského útvaru sa až v neskorom stredoveku rozšíril do tvaru písmena J.