Ak ju nedoručil alebo prezradil nepovolanému, bol potrestaný smrťou.



Uzlové písmo kipu a
inkská literatúra
Kipu (uzol), ktoré si kuriéri odovzdávali, sa najväčšmi podobalo písmu. Kipu však nebolo písmom a ani ho nevynašli Inkovia. Bola to len mnemotechnická pomôcka. Zauzlené šnúry, zostavené podľa desiatkovej sústavy, sa vždy podávali s ústnym posolstvom. Bez neho by boli nezrozumiteľné.
Uzly znamenali čísla. Každý miestodržiteľ mal k dispozícii vysvetľovača kipu, ktorého povinnosťou bolo uzliť správy a pamätať si, čo každý uzol znamená. Všetko malo svoj význam: farby šnúr, spôsob zauzlenia, medzery medzi uzlami. Neslúžilo len štatistickým účelom, ale aj na zapamätanie historických udalostí. Vysvetľovači postupne vymreli. Mali však aj kečvánsku poéziu, prózu, dokonca aj divadlo.



Vojnové a dobyvateľské ťaženia
Inkský štát spočíval na stanovisku, že vojna je prirodzená. Výbojom vďačil za nové územia a rozpínal sa na úkor susedov.
Každý schopný Indián bol povinný slúžiť pri vojsku a musel sa naučiť narábať so zbraňou. Štát dodával zbrane zo skladíšť.
Keď musel purik zameniť pole za bojisko, ponechal si bežný odev, len na hlavu si nasadil drevenú alebo trstinovú prilbu s červenými vlnenými strapcami, na ktorej bol namaľovaný totem. Jeho výstroj pozostával z bavlnenej vypchatej kazajky a z doštičiek tvrdého dreva čonta, ktoré mu chránili chrbát. Vojaci nosili okrúhle alebo štvorcové štíty ozdobené geometrickým obrazcom, ktorý označoval príslušnosť k určitej jednotke. Na väčšiu vzdialenosť používali bojovníci praky, v boji zblízka hviezdicovité mlaty. Luky nepoznali.
Keď sa nepriateľ priblížil na 10 krokov, vrhali naňho 2 m oštepy a potom zblízka zaútočili s krátkymi mečmi. Oštepy mali kovový alebo v ohni stvorený hrot. Inkovia si podrobovali nové národy alebo bránili to, čo dobyli. Hlavným veliteľom armády bol Inka. Veštci, odborníci vo veštení z pľúc posvätných lám za živa vyrvali zo zvieraťa pľúca, fúkali do jednej cievy a z nejasnej cievnej kresby predpovedali. Keď sa rozhodlo o vojne, vojvodcovia podľa desiatkovej sústavy zvolali vojakov a zadelili ich do oddielov podľa príslušnosti k ailju. Keď Indiáni zbadali nepriateľa, správali sa tak ako on a snažili sa robiť hluk. Bojovali, aby zvíťazili. Útočili väčšinou pri splne a zriedkakedy bojovali viac ako 20 dní a v noci sa do boja púšťali neradi. Boli veľmi ukrutní a vyhrali do príchodu Španielov
všetky bitky. Za zabitie nepriateľa boli inkskí bojovníci vyznamenaní. Z hláv nepriateľov robili nádoby na pitie. Zvlášť nenávideným nepriateľom sťahovali za živa kožu.