Hoci bojovali krvavo, vládli zhovievavo.



Režim a včleňovanie dobytých oblastí
Inkovia zorganizovali všetko s čím prišli do styku, teda aj vojnové ťaženia, keď sa Inkovia prebúdzali k politickému životu, ich budúca krajina bola roztrieštená na neuveriteľný počet kmeňov. S rôznymi jazykmi a zvykmi. O 400 rokov neskôr patrili všetky tieto kmene do jedného z najväčších štátov všetkých čias, od pobrežia Tichého oceánu po horný tok Amazonu a od Argentíny po Kolumbiu. Inkovia dobývali postupne. Príslušníkov novodobytých národov spočítali a zaznamenali do kipu. Vzpierateľov vyvraždili. Mravy a zvyky rešpektovali, úradníci sa však museli naučiť kečvánsky. Kult slnka zatlačil ostatné náboženstvá. Všade zavádzali ailu. Ak sa obyvateľstvo nechcelo prispôsobiť, presídľovali ho a nahradili spoľahlivejšími kmeňmi. Zaľudňovanie riedko obývaných a neobývaných oblastí, udržovanie ciest, mostov boli zárukou jednoty a sily ríše Inkov. Vedeli nielen zvíťaziť, ale aj porazenú krajinu včleniť do svojej ríše.



Úpadok a zánik
130 pešiakov a 40 jazdcov s niekoľkými malými kanónmi prekročili Andy, postavili sa proti Inkovi (5000-cová armáda)a v bitke, trvajúcej 33 minút dobyli inkskú ríšu. Ako to bolo možné?
Roku 1492, za vlády výbojného Huainu Kapaka, dosiahla ríša najväčšiu rozlohu.
Tento panovník, ktorý utrpel viaceré porážky pri pokusoch podrobiť si obyvateľov džungle, stanovil hranice krajiny na severe riekou Ancasmayo (10 severnej šírky) a na pobreží mestom Tumbes (30 južnej šírky).
Starý Inka, stojaci na prahu smrti, sa nevedel rozhodnúť, ktorého zo svojich synov by mal urobiť nástupcom. Peruánci boli s ostatnými národmi len v nepriamom spojení.
Americké civilizácie o sebe nič nevedeli. Nad krajinou sa však vznášala chmúrna predtucha. Súčasne vypukla neznáma epidémia, pravdepodobne čierne kiahne, ktoré dovliekli Španieli. V posledných rokoch vlády Huainu Kapaka napadol indiánsky kmeň Čiriguanov pod vedením belocha inkskú pevnosť v Chaku.
Ako sa neskôr ukázalo, tým belochom bol Španiel Alejo García, ktorého zajali Indiáni a neskôr sa stal ich náčelníkom.
O dva roky neskôr sa vylodil Francisco Pizarro so svojimi chýrnymi trinástimi mužmi z Galla v Tumbese, dobre vychádzal s domorodcami. Oboplával celé peruánske pobrežie a na spiatočnej ceste vzal na palubu niekoľkých Peruáncov, aby si ich vyškolil, pretože mal v úmysle vrátiť sa späť. zanechal tam dvoch Španielov.
O týchto veciach sa Inka dozvedel až na smrteľnej posteli roku 1527.
Huaina Kapak zomrel bez vymenovania svojho zástupcu. Po jeho smrti väčšina považovala za svojho následníka jeho syna Huáskaia, sídliaceho v Cuzcu. No medzi potomkami sa nachádzal aj Atahualpa, narodený v dnešnom Ecuádore. Medzi bratmi vznikol spor o trón, ktorý vyústil do občianskej vojny.