Výklenky v stenách boli určené miestnemu božstvu.
Hlinený riad na varenie stál na usporiadaných kameňoch a v ich blízkosti sa nachádzalo aj kuchynské náradie, hlinené taniere, medené a bronzové nože, ražne a veľký kamenný mažiar, v ktorom drvili kukuricu.



KAŽDODENNÝ ŽIVOT
Purikov život sa začínal na svitaní. Zahnal hlad i smäd kvasenou akou (dnes čiča), hustým, trochu opojným nápojom zaváňajúcim sladom. Okrem toho neexistovali vlastne nijaké raňajky. Zjedli zvyšky od večere. Potom sa vybral na pole. Purik bol v prvom rade roľníkom. O deviatej sa Indián vrátil domov, najedol sa a znova šiel na pole. Tam pracoval za pomoci svojej ženy a rodiny celý deň. V inkskom štáte bola práca účelom. Neskoro popoludní sa rodina opäť prišla najesť. Jedlá boli väčšinou varené, vyprážané a pečenie Indiáni nepoznali. Kukuricu varili s paprikou a bylinami, kým sa zrná nepopukali. Z lamieho mäsa sušeného na slnku pripravovali polievku, ktorej robili pridaním belavej zemiakovej múčky hustú kašu. Pukance poznali a považovali ich za lahôdku. Z rozdrvenej kukurice miesili cesto, z ktorého piekli v horúcom popoli akýsi chlieb. Po dome im pobehovali morčatá chované na mäso. Večeralo sa medzi štvrtou a piatou hodinou popoludní. Muži kvočali okolo hrncov a jedli rukami, alebo chlípali polievku z misiek. Ženy sedeli chrbtom k mužom, mimo kruhu. Paliva bolo málo. V 3000 m nerastú stromy, len sukovité kríky, najbežnejším palivom bol sušený lamí trus. Nepoznali okrem ohňa žiadne umelé svetlo. Muži opravovali náradie, brúsili nože, tkali a ženy mlčky pripravovali aku : uvarili kukuricu a v ústach ju žuli tak dlho, kým sa škrob pôsobením slín nepremenil na cukor. Rozžutú masu položili do misy, kde sa sladový cukor pôsobením enzýmov premenil najprv na dextrózu a potom na alkohol, pre indiánov elixír života. Keď nebola žena zamestnaná varením, priadla. Nikdy neleňošila.
Novorodenec pil do troch rokov materské mlieko, potom začal napodobňovať rodičov. Až po dosiahnutí druhého roku mu dali dočasné meno, za ceremoniálu strihania vlasov. Trvalé meno dostal až po dosiahnutí pohlavnej zrelosti.
Muž z nízkej kasty nemal možnosť postupu. Žena áno: ak bola pekná, alebo šikovná, mohla sa dostať medzi vyvolené. Buď sa potom mohla vydať za úradníka, alebo mohla sa stať Inkovou súložnicou.