Všetko bolo prísne riadené: práca, láska, budovanie i smrť a za svoju bezpečnosť zaplatil indián slobodou.


Poľnohospodárstvo a jeho pôvod
Pestovalo sa veľa pokrmových a liečivých rastlín:
kukurica (2O druhov), zemiaky (240 druhov), sladké zemiaky, yamy, tekvica, veľa druhov fazule, maniok, podzemnica olejná, orechy kašu, ananásy, káva, hrušky, rajčiaky, paprika, papája, jahody, ostružiny a i.
Na jeseň, keď sa pôda rozdelila, obrobili členovia ailju v rámci pracovnej služby mita najprv polia pridelené Inkovi, potom patriace slnku. Úrodu z týchto polí uskladnili kňazi a štátni úradníci do sýpok. Keď boli tieto obrobené, začal purik pracovať na svojich.



MITA - PRACOVNÁ SLUŽBA
Inkovia nepoznali peniaze, mali vytríbený pojem hodnoty a vyjadrovali ju prácou.
Existovali dva druhy mity:
1.spoločné obrábanie polí Inka a slnka, ich zožatie a uskladnenie úrody.
2.účasť na štátnych stavbách
Každý daňový poplatník musel každoročne vykonať pre štát určitú prácu. Mohli ho poslať do bane, na stavbe ciest, mostov, chrámov, pevností - konštrukčné práce sa robili pod dozorom štátnych odborníkov, oslobodených od daní. okrem toho boli stále hľadaní trénovaní bežci pre posolskú službu - časki. Uzlovým písmom sa presne zaznamenávala pracovná povinnosť každej obce. Niektoré ailju pravidelne vykonávalo vždy tú i tú prácu. V rámci mity mohli Indiánov použiť aj na transportovanie vojenskej výzbroje alebo ako nosičov nosidiel. Existoval aj malý remeselnícky stav: osobná stráž Inka, vysvetľovači kipu, striebrotepci, tkáči - cechy mali rozlišujúce poznávacie znaky - architekti, inžinieri, kňazi.
Lenivosť sa považovala za ťažký zločin, trestala sa smrťou. Jednoduchému indiánovi nepatril ani jeho čas. Napriek tomu nepociťovali vykorisťovanie.



Tkáčske umenie,
spracovanie vlny a bavlny
Na krosnách pracovali muži, aj ženy. Kým si Inkovia poľnými ťaženiami neprerazili cestu k bavlne, najdôležitejšou surovinou bola vlna. Alpačia vlna bola jemná, používali mastnú a plstenú lamiu vlnu, vikuniu vlnu určenú na umeleckejšie spracovanie. Bavlna sa priadla tak isto ako vlna. Na území Inkov sa nevyskytovala, získavali ju výmenou, radi ju používali.
Indiáni vedeli tkať z ručne pradenej bavlny prekrásne látky. Vyrábali tri druhy látok vlnených: ahuaku - bežná odolná látka, kumpi - veľmi jemná tkanina, čusi - ťažká látka.
Zhotovovali aj perové plášte - žiarivá mozaika z vtáčích pier, ktoré vkladali do látky pri tkaní.



HRNČIARI A HRNČIARSTVO
Hrnčiarstvo je jedným z najstarších zamestnaní pôvodných Američanov. Peruánci nepoznali hrnčiarsky kruh, napriek tomu patria ich keramické výrobky k najlepším na svete. Inkská keramika je trvanlivá, jemnozrnná a tvrdá, takmer ako kov. Peruánske hrnce majú rôzne tvary.



Trh KATU
Inkovia podporovali poriadanie trhov. Inkovia každý mesiac svätili tri dni, keď sa mali ľudia rozptýliť rôznymi hrami. Každý mesiac usporadúvali tri trhy, na ktoré mali prísť robotníci z polí a vypočuť si Inkove rozkazy a rady. Tieto trhy sa nazývali katu. Návštevníci trhu museli na mostoch platiť mýto.