Pyramídy v Egypte
Práve pyramídy sú jediným divom zo siedmich divov sveta, ktoré môžu vidieť ľudia ešte aj dnes v pomerne dobre zachovanej podobe. Ich vznik sa datuje v období od r. 2700 do 2500 pred naším letopočtom. V Egypte v Gize sa nachádza niekoľko pyramíd. Najväčšou z nich je Chufevova pyramída. Je vysoká 137,3 metra, hoci pôvodne mala o desať metrov viac. Šírka jej základne meria 230,4 metra. Základňa merala v čase vzniku o dva metre viac. Pri jej stavbe sa použili kvádre s priemerným objemom jeden meter kubický. Odhaduje sa, že 10 tisíc robotníkov použilo na stavbu pyramídy približne 2,3 milióna kvádrov.

Dôvod stavby pyramíd spočíval vo viere v posmrtný život. Egyptské náboženstvo hlásalo: aby mohol staroveký Egypťan po smrti žiť, muselo jeho telo muselo ostať neporušené a jeho duša musela dostať výbavu na druhý svet ako napríklad potraviny, nápoje, zbrane, nábytok, služobníctvo.

Pyramídy fascinujú ľudí. To dáva možnosť fantastom vytvárať rôzne asociáce. Jedným z najznámejších autorov, ktorí písali o pyramídach bol Däniken. Jeho Spomienky na budúcnosť sú už klasickým čítaním. Niektorí autori kombináciami mier a umiestnením pyramíd dokladujú matematickú a astronomickú znalosť Egypťanov. Ako príklad možno uviesť P. Smytha, ktorý tvrdil, že Egypťania poznali Ludolfovho číslo, presnú dĺžku roku, obvod našej planéty a jej vzdialenosť od slnka. Zlatý rez pomocou pyramíd uvádzal A. Jarolímek. Nakoniec spomeňme L. Součka, ktorý modely pyramíd používal na brúsenie žiletiek.

Napriek všetkým neovereným skutočnostiam sú pyramídy stavbou, ktorá sa výrazne odlišuje od ostatných stavieb starovekého sveta. Ich nadčasovosť je obdivuhodná. 

Visuté záhrady Semiramis v Babylone
Babylon je známy svojou vežou, o ktorej sa vraví, že bola vežou do neba. Podľa antických opisov mal byť Babylon obkolesený ohromnými hradbami s mnohými bránami. Babylon bol postavený za vlády Nabukadnesara II. v období Novobabylonskej ríše (625-539 pred n. l.). Nabukadnesarovi sa pripisuje dostavanie Babylonskej veže. Nikto však nevie, kto je autorom visutých záhrad.

Aj keď sa visuté záhrady volajú Semiramidinými, do dnešných čias sa nepotrvdilo, či ich dala postaviť kráľovná Semiramis. Táto úloha ostáva orieškom pre archeológov a historikov. Ich vzhľad nie je dochovaný, preto existujú len náčrty.

Dobrou správou je, že Robert Koldewey (archeológ, ktorý takmer dve desaťročia vykopával Babylon) našiel pravdepodobne časti visutých záhrad v Babylone. Išlo o klenby, ktoré by inak boli súčasťou pivnice, ibaže tu sa žiadne pivnice nenašli. A tak je možné, že práve tieto klenby tvorili súčasť visutých záhrad.