Mauzóleum v Halikarnase
Aj keď výraz mauzóleum nie je celkom neznámy výraz, je vhodné povedať, že v antickom svete bol prvý krát použitý až pri stavbe náhrobku manželky kráľa Satrapa Mausolea. Táto z veľkého smútku a z veľkej lásky k svojmu zosnulému manželovi dala postaviť nebývalý náhrobok v podobe mauzólea.

Architektonicky bolo mauzóleum spojením kamenného masívu orientálnych hrobiek, stĺpového poriadku gréckych chrámov a staroegyptskej pyramídy. Inými slovami - použili sa všetky známe monumentálne prvky. Základom celej stavby bol masívny kváder z nepálených tehál, ktorý bol obložený mramorom. Presné rozmery nie sú známe, ale pravdepodobne meral 40 metrov na šírku a 20 metrov na výšku.

Na podstavci stál veľkolepý náhrobný chrám obkolesený až 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli 24-stupňovú pyramídu. Pyramída sa končila plošinou a na nej bolo trojmetrové súsošie Masuola a Artemisie vo voze so štvorzáprahom.

Bohužiaľ ani Mauzóleum v Halikarnase ako jeden zo siedmich divov sveta sa nezachovalo celé. Najväčšiu pohromu pre mauzóleum znamenalo zemetrasenie. Ďalším problémom boli nájazdy rytierov. Časť mauzólea sa však zachovala v Tureckom Bodrume, ktoré leží na mieste niekdajšieho Halikarnasu. Návšteva jedného zo siedmich divov sveta je skutočným zážitkom.

Rhodský kolos
Možno ste nikdy nevideli kresbu tohto divu sveta. Ale keď ju raz uvidíte, možno sa vám bude zdať, že sa podobá na Sochu slobody. Na rozdiel od Sochy slobody bol Rhodský kolos zobrazením muža. Hlavným tvorcom sochy bol Charés z Lindu, Lysippov žiak. Kolos bol z medi a železa. Meral cca 33 metrov. V zdvihnutej ruke mal fakľu. Vďaka tomu slúžil aj ako maják. Pravdepodobne stál na konci Svätomikulášskeho móla na ostrove Rhodos.

Tento sochársky výtvor stál v prístave 56 rokov. V roku 225 pred naším letopočtom bol zničený zemetrasením. Socha nejaký čas ležala na zemi a aj napriek tejto netypickej polohe ju považovali za úžasnú. Záhadou je, že z takejto veľkej sochy sa nezachovali aspoň zvyšky.