Objavenie Ameriky

Do roku 1492 nijaký Európan presne nevedel, čo leží na západ od Kanárskych a Azorských ostrovov. Keď sa v tom istom roku vydal Kolumbus na svoju historickú plavbu, hľadal západnú cestu do Indie. Objavil však nový kontinent. O tom, že jestvuje nemali vôbec tušenie ani najväčší európsky bádatelia a zemepisci. Neskôr tento svetadiel – dnešná Severná a Južná Amerika – dostal názov Mundus Novus – „Nový svet.“
Kolumbus nedoplával do Severnej Ameriky, ale na ostrovy v Karibskom mori.- Svoj epochálny objav urobil vďaka veľkému omylu. Kolumbus si to však nikdy neuvedomil. Do konca života zostal presvedčený, že doplával do Indie. Preto sa v krajinách hovoriacich po anglicky dodnes hovorí o ostrovoch v karibskej oblasti ako o „Západnej Indii“, a preto sa pôvodným obyvateľom Severnej Ameriky začalo vravieť americký indiáni.
Kolumbus sa narodil v roku 1451 v talianskom Janove. Prvý raz vyplával na more už ako 14 chlapec. V tridsiatke bol skúseným námorníkom a navigátorom. V 15. storočí sa Portugalci pokúšali nájsť námornú cestu do Indie, odkiaľ sa dovážalo korenie, drahokamy a hodváb. Ich moreplavci sa rozhodli pre východnú cestu okolo južného pobrežia Afriky. Na základe štúdia biblie, starovekých autorov a neveľkého počtu vedeckých kníh, ktoré sa mu podarilo získať, Kolumbus usúdil, že plavbou smerom na západ na do Indie dostane rýchlejšie. Dodnes sa zachovali exempláre Milióna od Marca Pola a Imago Mundi (Obraz sveta) od kardinála Pierra d´Aillyho s Kolumbovými poznámkami. Kniha Imagi Mundi vznikla okolo roku 1410. Cituje sa v nej názor gréckeho filozofa Aristotela, podľa, ktorého medzi najvýchodnejším bodom Španielska a najzápadnejším koncom Indie je len málo mora. A pretože podľa údajov Marca Pola ležalo Japonsko 2 400 km na východ od Číny, nadobudol Kolumbus dojem, že tieto krajiny ležia oveľa bližšie k Španielsku.
Kolumbus chybným tvrdeniam d´Aillyho a Marca Pola uveril. Navyše si v apokryfickej Štvrtej knihe Ezdrášovej prečítal, že zemský povrch tvorí zo šiestich častí súš a z jednej časti more. Skutočný pomer je však opačný: more tvorí ¾ zemského povrchu.
Ďalší omyl vznikol z toho, že Kolumbus rátal v talianskych míľach. Neuvedomoval si ,že sú kratšie než míle arabské, ktoré používali mnohé dobové mapy. Dospel tak k záveru, že India leží len 3 900 míľ (6 300 km) na západ od Kanárskych ostrovov.

Keby bol použil arabské miery, získal by oveľa realistickejšie číslo – asi 5 200 míľ (8 320 km).
Kolumbus sa o svojej myšlienke dobrodružnej plavby na západ pokúsil presvedčiť portugalského kráľa Jána II. Ten však v roku 1482 Kolumbusov návrh zamietol. Presne o desať rokov neskôr našiel Kolumbus podporu u vládcov Španielska, Ferdinanda Aragónskeho a jeho ženy Isabelly Kastílskej.
Kolumbus dostal na cestu tri karavely: väčšiu Mariegalante, ktorú premenoval na Santa Mariu, a dve menšie : Niňu a Pintu. Dvadsaťmetrová Niňa vážila asi 50 ton a mala tri alebo štyri sťažne. Pinta vážila asi 60 ton.
Kolumbus zobral na túto cestu pomerne málo námorníkov: na Santa Marii sa plavilo 40 mužov, na Pinte 26 a na Niňe 24. Sčasti to boli Kolumbovi priatelia, väčšinou však išlo o mužov andalúzskych miest a dediniek. Na Kolumbových lodiach sa plavilo aj niekoľko trestancov, ktorí za účasť na ceste do neznáma dostali milosť. Kapitánom lode Santa Maria sa stal sám Kolumbus, kapitánom Pinty Martin Alonzo Ponzón, jej navigátorom Pinzónov brat Francisco. Ďalší brat, Vincente Pinzón, velil lodi Niňa.
Výprava vyplávala 3. augusta roku 1492 z malého juhošpanielského prístavu Palos de le Frontera, ktorý je dnes zanesený pieskom. Kolumbove lode najprv zamierili na Kanárske ostrovy. Na Kanárskych ostrovoch si výprava doplnila zásoby a vo štvrtok 6. septembra sa konečne vydala sa západ do neznáma.
Keď uplynuli 3 týždne a po pevnine nebolo ani stopy, mnohí námorníci stratili trpezlivosť a začali reptať. Verili, že vietor – ktorý teraz mali v chrbte – prichádza stále od východu, takže cesta späť bude taká dlhá, že im dôjdu potraviny a voda. Niekoľkokrát takmer vypukla vzbura. Po vyše piatich týždňoch od vyplávania z Kanárskych ostrovov sa však Kolumbovi námorníci dočkali. 12. októbra o druhej hodine rannej sa zo strážneho koša Pinty ozval výkrik: „ Zem! “ Vo svetle mesiaca vo vzdialenosti asi 10 kilometrov sa črtalo pobrežie. Kolumbova výprava objavila dnešné Bahamské ostrovy.
Krátko po úsvite Kolumbus pristál a vyhlásil novoobjavenú krajinu za španielsku dŕžavu. Dal jej meno San Salvador (Svätý Spasiteľ). Čoskoro však zistil, že ide o ostrov, Vo svojom lodnom denníku ho opísal ako dosť veľký, rovinatý so sýtozelenými stromami a mnohými potokmi, s veľkým jazerom uprostred, bez jedinej hory. Počas pristávania na brehu ich sledovala skupina úplne nahých mladých ľudí s pomaľovanými telami.
Kolumba a posádku jeho lodi ľudia i ostrov očarili. Santa Maria však narazila na útes a museli ju ponechať svojmu osudu. Kolumbus prevzal velenie nad Niňou a vydal sa späť do Španielska. 15. marca roku 1493 dorazil do prístavu Palos.

Trumfiálneho objaviteľa Španieli vymenovali za Admirála a indického miestokráľa. Kolumbus podnikol do nového sveta ešte tri cesty. tretia plavba ho doviedla až na pobrežie Južnej Ameriky. V roku 1 500 sa však vrátil do Španielska v putách. Obvinili ho, že zle spravuje územia, ktoré objavil. Dostal milosť, ale stratil priazeň dvora.