Počiatky osídlenia Itálie:

Italikovia: Osídľovali centrálnu časť Apeninského polostrova. Mali indoeurópsky pôvod. Prenikli sem v posledných storočiach druhého tisícročia p.n.l. . Boli to mierumilovní pastieri a roľníci.

Etruskovia: Osídľovali severozápad Apeninského polostrova, je to jedna z najstarších civilizácií na tomto polostrove. Mali vysokú kultúrnu úroveň. Dokázali vysušovať močiare, vedeli klenúť oblúky, poznali kanalizáciu. Zanechali hrobky zdobené nástennými maľbami. Ich reč je doposiaľ nerozlúštená. Ich mocenský vplyv bol najväčší koncom 7. a začiatkom 6. storočia pred n.l., potom začala ich politická moc upadať. Neutvorili jednotný štát a ich mestá si neskôr podmanili Italikovia. Sú tri teórie o ich pôvode:

1. Prišli z Malej Ázie po mori.
2. Prišli zo severu cez Alpy.
3. Sú prapôvodnými obyvateľmi.

Ilýri: Osídľovali východnú časť Apeninského polostrova, prišli z Balkánu.

Venéti: Osídľovali severovýchodný cíp Itálie.

Gréci: Patrila im Sicília a južná Itália. Založili tu mestá Neapol, Tarent a na Sicílií mesto Syrakúzy.

Feničania: Osídlili západnú časť Sicílie a zakladali obchodné osady, ktoré boli opornými bodmi Kartága.

Kelti: Galovia, boli na severe, nížina rieky Pád.

POČIATKY RÍMA:
V roku 753 p.n.l.. Rím bol založený v polovici 8. storočia p.n.l. spojením niekoľkých osád, rozložených na 7 pahorkoch do jedného celku.

OBDOBIE KRÁĽOVSTVA:
Trvá od 8. storočia p.n.l. do roku 510 p.n.l. V tomto období vládlo 7 kráľov. Najvýznamnejší boli: 1. Romulus, 6. Servius Tullius, 7. Tarquinius Superbus.

Bolo to obdobie rozkladu rodovej spoločnosti a prechod k triednej spoločnosti. Príslušníci najstarších rodov ( patricijovia ) mali právo zúčastňovať sa na ľudovom zhromaždení. Rody sa združovali po 10 do kúrií a 10 kúrií tvorilo 1 Tribus. Na čele štátu bol kráľ a jeho poradným orgánom bol senát.

Servius Tullius – bol kráľ. Previedol reformy odstraňujúce rodové zriadenie. Občania boli rozdelení podľa majetku do 5 tried a ďalej na stotiny ( centúrie ) Povinnosťou tried bolo postaviť určitý počet stotín vojakov. Koľko stotín jedna trieda postavila, toľko mala hlasov v sneme, kt. sa volal comitia centuria.

Otroctvo – v období kráľovstva malo patriarchálny charakter (otrok – pomocník). Medzi slobodnými Rimanmi sa od začiatku prejavoval rozdiel medzi príslušníkmi najstarších rodov – patricijmi a ostatným, početnejším obyvateľstvom – plebejcami. Patricijovia odopierali plebejcom prístup k úradom. Najchudobnejšiu časť tvorili bezzemkovia – proletári.

V roku 510 p.n.l. končí kráľovstvo vyhnaním posledného kráľa Tarqunia Superbusa z Ríma. Správa Ríma sa stala vecou všetkých slobodných, plnoprávnych občanov. Vec verejná (Res publica)

REPUBLIKA:
Od roku 510 p.n.l. až do roku 27 p.n.l. Znaky:

1. Boj patricijov s plebejcami
2. Ovládnutie Itálie
3. Expanzia do Stredomoria
Na čele stáli dvaja konzuli a v čase nebezpečenstva diktátor.

1. Boj patricijov s plebejcami:
Plebejci mali občianske práva obmedzené, nemohli zastávať úrady, hlasovať, nemohli uzatvárať manželstvá s patricijmi. Plebejci sa proti tomu búrili pomocou tzv. plebejských secesií – sú to hrozby, že odídu z Ríma a vytvoria nové mesto. Takto si vymohli zriadenie úradu tribúnov ľudu – mali zabezpečiť plebejcov pred svojvôľou patricijských úradníkov, mali právo veta.
Plebejci si vynútili spísanie zvykového práva. 449 p.n.l boli v Ríme vydané zákony 12 tabúľ. Zrovnoprávnili patricijov s plebejcami. V dôsledku zrovnoprávnenia sa stali dôležité pre výkon úradu iba majetkové pomery. Vytvorila sa privilegovaná patricijsko-plebejská vrstva – nobilita.

2. Boje za ovládnutie Itálie:
Začali bojom proti Etruskom a úplne ich zničili okolo roku 400 p.n.l. Ďalej bojovali proti Galom, Keltom a napokon proti Grékom v južnej Itálií. Najdlhšie sa bránilo grécke mesto Tarent. Pozvali si na pomoc kráľa Pyrrha.

3. Expanzia Ríma do Stredomoria:

Púnske vojny –
1. Púnska vojna ( 264 – 261 p.n.l. ) vypukla na Sicílií, prebiehala na súši aj na mori a skončila sa víťazstvom Rimanov pri Aegatských ostrovoch. Kartágo stratilo svoj vplyv na Sicílií a muselo zaplatiť odškodné. Rimania ovládli Sicíliu, Sardíniu a Korziku

2. Púnska vojna ( 218 – 202 p.n.l.) Založenie Nového Kartága v Španielsku. Hannibal odtiaľ prešiel cez Alpy a porazil Rimanov v bitke pri Trazimenskom jazere – 217 p.n.l. Hannibal zvíťazil aj pri Caen. Pritiahol pred Rím, ale nezaútočil. Rimania ho obišli a zaútočili na Afriku a tak sa musel vrátiť. Utrpel porážku pri Zame. Kartágo stratilo všetky územia okrem Afriky. Provinciu v ktorej ležalo Nové Kartágo obsadili Rimania a pomenovali ju Hispánia. V roku 202 p.n.l. bol uzavretý mier.

3. Púnska vojna ( 149 – 146 p.n.l.) Došlo k úplnej likvidácií Kartága. Provinciu pomenovali Afrika. Rím sa začína premieňať na stredomorskú veľmoc. Nasledovali výboje do východného stredomoria – ovládli Grécko a Malú Áziu. V roku 133 p.n.l. získali posledný helenistický štát – Pergamon a vytvorili tu provinciu Ázia. V roku 30 p.n.l. ovládli Egypt.

KRÍZA RÍMSKEJ REPUBLIKY:
Púnske vojny vyvolali agrárnu krízu. Reformy – Tibrius a Gaius Gracchus. Boli to bratia. – zákon o pozemkovom maxime, zvyšnú pôdu potom štát rozdeľoval bezzemkom. Tým sa zvýšil počet vlastníkov pôdy – zvýšil sa počet ľudí, ktorí mohli ísť do armády. Počas volieb bol Tiberius zabitý. Gaius Marius – zaviedol žoldniersku armádu, mohli do nej vstupovať aj bezzemkovia. Obyvateľstvo sa podľa reakcií na tieto reformy delilo do dvoch skupín : populári – podporovali reformy a optimáti – odporcovia reforiem. Medzi týmito skupinami vznikla občianska vojna. Na čele optimátov bol Lucius Cornelius Sulla a na čele populárov bol Gaius Marius. Zvíťazil Sulla a zaviedol diktatúru. V tomto obd. prebehlo aj Spartakovo povstanie – 73 – 71 p.n.l., bolo potlačené.