Staroveké Grécko

– Je to najstaršia civilizácia v Stredomorí a Egejskej oblasti
– Počiatok doby bronzovej – Kykladské ostrovy, ostrov THERA
– Ostrov KRÉTA – Minojská civilizácia (okolo roku 2000 p.n.l.) budovanie palácov - KNOSSOS
ACHAJOVIA – prvé grécke kmene na pevnine:
– mykénska kultúra – Peloponéz
– hrad v Mykénach ( Levia brána)
– šachtové hroby
– okolo roku 1400 p.n.l. Achajovia dobili Krétu a prevzali nadvládu v Egeji
– 12 storočie p.n.l. sa hrúti mykénska kultúra.
– nastáva obdobie presunov gréckych kmeňov – Dórovia.
1. Temné obdobie, takzvané Homérske ( 1000 – 800/700 p.n.l.)
– je to geometrické obdobie, obdobie mýtov a legiend (Illiad a Oddysea)
2. Archaické obdobie ( 800 – 600 p.n.l.)
–znaky: a) vznik mestských štátov b) veľká grécka kolonizácia c) vznik svoj–
bytnej gréckej kultúry
a) mestské štáty (polys) – prírodné podmienky znemožnili vznik štátu.
2 typy mestských štátov: monarchisticko oligarchické
aristokraticko oligarchické

SPARTA: (Lakedaimon), juhovýchod Peloponézu, právne sociálne roz–
vrstvenie: 1. Helióti - otroci
2. Perioikovia - remeselníci
3. Privilegovaní sparťania
– na čele boli dvaja králi (bazileovia)
– rada starších
– zhromaždenie všetkých Sparťanov
– zbor Eforov
– ku koncu obdobia získala Sparta nadvládu a vytvorila Pelo–
ponézsky spolok

ATÉNY: boli administratívnym centrom Atiky.
– na čele bol zbor volených úradníkov (Archontov)
– rada zasadala na pahorku AREOPAG
– pôdu vlastnila aristokracia
– roľníci často upadali do otroctva
– SOLÓN – zrušil dlhy roľníkov, zakázal ručiť za dlhy osobnou
slobodou, vykúpil všetkých Aténčanov z otroctva, rozdelil ob–
čanov do štyroch majetkových tried
– nastáva tyrania PEISISTRATOVCOV, po ňom pokračujú jeho
synovia HIPPARCHOS a HIPPIAS
– nespokojnosť Aténčanov s tyraniou (atentát na Hipparcha)
– dostáva sa k moci KLEISTHENES, tvorca demokratickej ústavy
– rozdelil občanov podľa majetkového princípu
– zaviedol radu 500, ktorá volila 10 archontov a 10 stratégov
– zaviedol ostrakizmus (črepinový súd)
b) veľká grécka kolonizácia:
– oblasť stredomoria a Čierneho mora, Malá Ázia – západné pobrežie, južné Taliansko a Sicília (Syrakúzy), južné Francúzsko, východné Stredomorie
– vplyv na obchod
c) vznik samostatnej kultúry
3. Klasické obdobie:
– Grécko-perzské vojny
– Vyvrcholenie klasickej demokracie v Aténach
– Peloponézska vojna
GRÉCKO-PERZSKÉ VONY:
– v meste Milétos povstanie Grékov proti Peržanom ň
– pomoc Atén pre Milétos – zámienka pre prvú výpravu Peržanov (492 p.n.l.)
– námorná výprava bola zničená búrkou pri myse Athos
– pozemné vojsko bolo úspešné v Macedónií a Trácií
– 2. Výprava Peržanov (bitka pri Marathone), víťazstvo Grékov (DÁRIUS)
– 3. Výprava Peržanov (Xerxes), spustošenie Atén, námorná bitka pri myse Artemis – víťazstvo Grékov, bitka pri Termopylách – víťazstvo Peržanov.
– Námorná bitka pri Salamíne – víťazstvo Grékov
– 449 p.n.l. Kaliov mier – upevnenie moci Atén (Námorný spolok)

VYVRCHOLENIE KLASICKEJ DEMOKRACIE V ATÉNACH:
– za Perikla, obmedzenie moci Areopágu, zvýšila sa autorita ľud. zhromaždenia
– porotné súdy, volenie úradníkov lósom, veľká moc stratégov

PELOPONÉZSKA VOJNA:
– Archidamova vojna (Spartský kráľ) – ničivé nájazdy do Atiky, končí 421 p.n.l. Nikiovým mierom ( 50 rokov) neznamená koniec vojny
– Prevaha Atén na mori a Sparty na pevnine.
– Koniec – porážka Atén a víťazstvo Sparty
– Vojna oslabila Spartu aj Atény – vzostup Macedónie a kríza Grécka
– Filip II – spoznal zásady gréckeho vojenstva – macedónske pomery, rozšíril Macedónske územie a prenikol do Grécka
– 346 p.n.l. Filokratov mier medzi Macedóniou a Aténami.
– 338 p.n.l. bitka pri Chaironeie – víťazstvo Macedónie nad Gréckom

Helenistické obdobie:
– Alexander Macedónsky zorganizoval ťaženie do Perzie, podrobil si Malú Áziu
– 333 p.n.l. bitka pri ISSE Alexander porazil Dárea III.
– 332 p.n.l. ťaženie do Egypta – založenie mesta Alexandria
– 331 p.n.l. víťazstvo pri Galgamelách v severnej Mezopotámií, pád Babylonu
– zničenie Perzskej ríše, až k rieke Indus a Indickému oceánu
– 323 p.n.l. Alexander náhle zomrel
– kultúra: stret dvoch civilizačných kruhov gréckeho a orientálneho
– Po smrti Alexandra sa ríša rozpadla:
– Mezopotámia – Antigonovci, Egypt – Ptolemayovci, Sýria – Selokovci