Organizácia Spojených národov začala vznikať počas druhej svetovej vojny. V priebehu roku 1945 začala platiť Charta OSN. Svetové spoločenstvo však stále nevedelo, kde bude sídliť. Voľba padla na New York. 27. februára 1952 sa predstavitelia krajín z celého sveta prvý raz stretli doma - v priestoroch sídla OSN.

Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov. Druhá svetová vojna bola dôkazom jej zlyhania. Už v roku 1942 však americký prezident Franklin D. Roosevelt použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN.

V apríli 1945 sa stretli predstavitelia päťdesiatich krajín v San Franciscu na konferencii OSN. Tam vznikla Charta OSN, ktorá položila základ celej organizácii. Stále však nebolo jasné, kde bude sídliť.

Jej predchodkyňa Spoločnosť národov mala hlavný stan v Paríži. Dočasným sídlom OSN bol Londýn. Pupkom sveta chceli byť viacerí. Na OSN sa obracali mestá ako Paríž, Ženeva, Londýn či Rím. Pri jej vzniku však zohrali rozhodujúcu úlohu Spojené štáty, a preto aj chceli, aby organizácia bola na ich pôde. Začiatkom roka 1946 Kongres USA jednomyseľne rozhodol, že Washington má požiadať Organizáciu Spojených národov, aby zriadila svoje sídlo v Amerike. Valné zhromaždenie tejto žiadosti vyhovelo. Do úvahy prichádzalo San Francisco, Boston a New York.

Podľa slovenského diplomata Juraja Králika mal najväčšie šance Boston. Všetko sa však zvrtlo v poslednú noc pred rozhodnutím: v Bostone sa práve vtedy stretli rasisti z Ku-Klux-Klanu. To zmarilo jeho nádeje. Najviac údajne protestoval zástupca Sovietskeho zväzu. Mal vraj totiž priamo od Stalina príkaz, aby sa OSN dostala do New Yorku. OSN a New York sa dohodli, že kus sveta uprostred Ameriky bude na východnom brehu Manhattanu. Na brehoch East River, medzi 42. a 48. ulicou. Posledný problém bol v pozemku. Odkúpila ho totiž obchodnícka rodina Zeckendorfovcov po 3500 dolárov za meter štvorcový. Mesto New York v tom čase jednoducho nebolo schopné pozemok odkúpiť. Pomohol miliardár John D. Rockefeller. Od Zeckendorfovcov ho kúpil za 8,5 milióna dolárov a venoval ho mestu.

Samotnú podobu budov organizácie vytvoril tím architektov pod vedením Američana Wallacea Harrisona. Na projekte pracovala aj taká hviezda ako Francúz Le Corbusier a práve jeho predstava zvíťazila. Corbusier však nechcel byť len autorom predlohy, chcel byť aj tvorcom a hlavou celého projektu. Skončilo sa to sporom medzi ním a Harrisonom. Corbusier ho verejne označil za gangstra a tím architektov obvinil, že mu ukradli jeho projekt. OSN napokon pred geniálnym, ale excentrickým a neudržateľným Corbusierom uprednostnila pokojného a kvalitného Harrisona.

V januári 1947 sa začalo s prípravami a 24. decembra 1949 postavil prvý generálny tajomník organizácie Trygve Lie a architekt Harrison základný kameň. Najviditeľnejšia je budova sekretariátu. Architekti ju potiahli až do výšky 154 metrov a s 39 poschodiami bola jednou z najmodernejších budov.