Peloponézska vojna bol vojnový konflikt medzi gréckymi mestami Atény a Sparta v rokoch 431 až 404 p.n.l. o nadvládu nad starovekým Gréckom. Príčinou vojny bol rozpad aténsko-spartskej jednoty po víťazstvách nad Perzskou ríšou (480/479 p.n.l.) a zostrujúce sa súperenie medzi oboma vedúcimi mestskými štátmi v Grécku.

Atény a Sparta

Atény a Sparta boli odvekými súpermi. Atény predstavovali demokraciu, kde mal každý slobodný občan mužského pohlavia hlasovacie právo. Sparta bola nedemokratickým štátom, v ktorom malý počet občanov vládol početnej vrstve helótov alebo otrokov.Atény stáli na čele skupiny stvorenej gréckymi demokratickými ostrovnými štátmi, ktorý sa nazýval Délsky spolok. Sparta zase ovládala federáciu mestským nedemokratickým štátov nazývanú Peloponézsky spolok.Medzi Aténami a Spartou bol tiež veľký rozdiel aj v armáde. Atény, ktoré mali vďaka prístavu Pireus prístup k moru, mali veľkú bojovú flotilu lodí a sústredili sa hlavne na boj na mori. Sparta nemala tak, kvalitné loďstvo, mala však prevahu pri boji na súši.Atény bojovali za svoju nadvládu v Egeide a za neobmedzené rozširovanie svojich obchodných a hospodárskych stykov v oblasti Stredomoria. V oblasti Stredozemného more narážali záujmy Atény na protikladné zaujmi mesta Korint, člena peloponézskeho spolku.Sparta a peloponézsky spolok, na čele ktorého stála, bojovali o voľné more a autonómiu gréckych štátov. Sparta sa tiež obávala vplyvu príťažlivej aténskej demokracie na peloponézske štáty.

Priebeh vojny

Podnet na začatie vojny dala podpora Atén Korkýry (dnešný ostrov Korfu) v boji proti Korintu. Ďalším dôvodom bolo uzatvorenie prístavov délskeho námorného spolku lodiam Megary, ktoré patrili k peloponézskemu spolu.Roku 431 p.n.l. napadli spartské jednotky Atiku, nedošlo však k bitke, pretože obyvateľstvo Atiky sa na príkaz Perikla, vodcu Atén stiahlo späť do Atén. Záujmom Perikla, bolo udržať vojenské akcie v prímorskej oblasti, pretože Atény mali lepšie loďstvo ako Sparta. Príchod obyvateľov Atiky do Atén však spôsobil preľudnenie a následne sa začal šíriť mor. Na jeho následky zomrel v roku 429 p.n.l. aj aténsky vodca Perikles. Po smrti Perikla sa stáva vodcom Atén Kleón, ktorý zmenil Periklovu stratégiu. Aténskemu vojsku sa podarilo zajať 120 Sparťanov. Sparta sa následne v roku 425 p.n.l. ponúkla Aténam mierovú dohodu, tie ju však neakceptovali. Vojna pokračovala ďalej, pretože Atény neboli schopné poraziť Spartu na súši a Sparta Atény na mori.V roku 422 p.n.l. zomiera spartský vodca Brásidás ako aj Peroklov nástupca Kleón. V nasledujúcom roku, v roku 421 p.n.l. obe strany konečne uzavreli mier, podľa ktorého sa mal nastoliť stav z roku 431 p.n.l. (takzvaný Nikiov mier). Tento však dlho nevydržal pretože v roku 415 p.n.l. aténsky politik a generál Alkibiades presvedčil aténskeho vodcu aby napadol Syrakúzy, spojenca Sparty.Počas vojny, ktorá znamenala pre Atény katastrofu, prešiel Alkibiades na stranu Sparty. V tejto vojne stratili Atény do roku 413 veľkú časť svojho loďstva. Ďalej v priebehu vojnysa Aténam podarilo vyhrať dve ešte dve bitky, v roku 411 p.n.l. pri Kynosseme a o rok neskôr pri Kyziku. Nakoniec však Sparta opäť získava prevahu aj vďaka taktickým schopnostiam spartského vojvodcu Lysandra. V roku 405 p.n.l. zničila Sparta zvyšky aténskej flotily pri Agospotamoi a ovládla Helespont. Atény boli následne odrezané od zvyšku sveta a vyhladované. V roku 404 p.n.l. kapitulovali.

Dôsledky vojny

Sparta so po víťazstve síce vzdala zničenia Atén, no predsa zrovnala vonkajšie opevnenie Atén a hradby prístavu Pireus. Takmer celé aténske loďstvo získala Sparta. Atény si smeli ponechať len dvanásť lodí. Sparta následne odstránila demokraciu v Aténach a nastolila vládu oligarchie, ktorá neskôr vyústila do vlády tridsiatich tyranov. Tá však netrvala dlho. Vedúcou mocnosťou v Grécku sa tak stala Sparta.