V roku 46 pred n. l. bol Caesar menovaním do funkcie diktátora na 10 rokov a neskôr doživotným diktátorom. Tento rok bol pre Caesara veľmi úspešný. Zvíťazil nad Egyptom, porazil Galiu a v krátkej dobe porazil Mithridatovho syna Farnaka( v celej bitke došlo len ku jednej vojne ,a to pri meste Zele, a Caesar po nej oznámil do Ríma známe:“ veni, vidi, vici“ , prišiel som, videl som, zvíťazil som) Ale venoval sa aj iným veciam, ako je vojna. V tom istom roku, čiže 46 pred n. l. zaviedol Caesar egyptský kalendár do Ríma, ktorý bol presnejší ako pôvodný rímsky kalendár. Podľa rímskeho kalendára trval rok 355 dní. Egyptský rok trval 365 dní a každý štvrtý rok sa k februáru pridával jeden deň. Aby sa egyptský kalendár mohol zaviesť v Ríme musel rok 46 pred n. l. trvať 455dní. Rímsky rok začínal v marci a Caesar vydal výnos, aby bol piaty mesiac (vtedy Quintilis) nazývaný na jeho počesť Julius (júl). Jeho nasledovník Augustus pomenoval podľa seba šiesty mesiac (august).
Na jeho počesť bola usporiadaná veľká oslava. Pred zlatým vozom, na ktorom sa viezol vznešený Caesar kráčalo 72 liktorov, čo je znak veľkej moci. Senát nariadil päťdesiatdennú ďakovnú slávnosť a postavil jeho sochu medzi božských ochrancov Ríma.

Ale Caesar sa dlho neradoval. 15. marca 44 pred n. l. sa stal obeťou atentátu, ktorý zosnovali sprisahanci vedení G. Cassiom a I. Brutom. Keď Caesar videl, čo sa deje, tak si cez hlavu prehodil tógu a mlčky prijal svoj osud, len keď zbadal svojho chránenca a „priateľa“ Brutusa povedal:“Aj ty, synak?“ Caesar klesol pod sochu Pompeia, na ktorej zostali fľaky jeho krvi.

Caesar bol ako väčšina veľkých osobností zložitá povaha. V jeho osobe sa spájal vynikajúci vojvodca(skoro všetko, čo Caesar dokázal, dosiahol vojenskou silou),obratný politik a prezieravý štátnik. Po premožení všetkých nepriateľov vládol celej ríši len osem mesiacov. Takže dokopy venoval celý život tomu, aby mohol osem mesiacov, relatívne v pokoji, sedieť na tróne.
Počas tohto obdobia Caesar plne využíval svoju moc. Snažil sa pritom uspokojiť, čo najširšie vrstvy obyvateľstva. Bolo to dôležité z toho dôvodu, aby navonok ríša pôsobila uceleným dojmom. Predovšetkým sa postaral o svoju armádu. Bol k nej štedrý aj pred tým (inak by s ním nevydržala), ale teraz dvojnásobne. Chudobe zabezpečil dodávky obilia zadarmo a zabezpečil im prácu. Stavali nové kolónie, prístavy, cesty a pod.

Dbal o poriadok v mestách, podporoval remeselníkov, udeľoval občianstvo gréckym filozofom a učiteľom.
O veľkých boháčov sa vcelku nestaral, len dával pozor, aby moc na seba nepútali pozornosť. Zrovnoprávnil italské obyvateľstvo s rímskym. Caesar bol aj spisovateľ, jeho zápisky o vojnách sa používajú dodnes. Zaviedol ako prvý na svete noviny.
Ale Caesar bol aj chlapík samopašný. Vence, ktoré sa nosili v Ríme na hlave a neskôr sa stali jedným zo symbolov Rimanov zaviedol Caesar, ale s akého dôvodu. Keď začal stárnuť, prirodzene mu začali vypadávať vlasy. A preto tie vence, aby mu zakrývali plešinku. Caesar si užíval aj po stránke sexuálneho života. Jeho orientácia je tiež diskutabilná.
Caesar, keby žil dlhšie určite by dokázal viac, nech bol hocijaký, jeho vláda bola múdra a blahodárna pre štát. Takže možno usúdiť, že za tých osem mesiacov vlády si svoju úlohu splnil. Ale, čo sa týka jeho života pred tým. Neuznávam jeho spôsoby, ale pravdepodobne by prišiel iný človek, ktorý by bol ešte horší a zabil by viac ľudí. Panovník, cisár, cár, kráľ, politik, alebo ako chcete by sa mal v prvom rade starať o blaho svojho národa. Caesar mal aj osobné ciele, ale staral sa aj o národ. Z toho mi vychádza známe 50:50. A čo nakoniec? Keď tak pozerám na dnešný dátum :15. marec 2002 , tak Caesar má výročie smrti. Takže: AVE CAESAR!