6. Zahraničná politika: starí a noví nepriatelia
V 8. a 9. stor. Byzantská ríša musela čeliť starým nepriateľom, ale aj novým odporcom. Na rozhraní rokov 717 a 718 obliehali Arabi Konštantínopol z mora aj z pevniny. No ich útok a ich pokus otvoriť si cestu do Európy trvali krátko. Krutá zima, grécky oheň a hlad, ktorý doľahol na arabské tábory (a k tomu sa pridal protiútok Bulharov i pomoc Turkov Chazarov), umožnili Byzantíncom odolávať útoku. R. 740 znovu vpadlo do Malej Ázie, kde sa zrazili s cisárom Levom III. V stredozemnom mori vojna čoskoro uvoľnila priestor pirátskym útokom Saracénov, ktorí dobyli Krétu, jednu zo základní svojich operácii proti Byzancii a Západu v rokoch 827 až 961.
Zároveň severnú hranicu Byzancie ohrozovali Bulhari. Splynuli so Slovanmi a utvorili si štát. V priebehu prvých konfliktov (755-775) bola situácia pre obe strany nestála. Bulhari utrpeli porážku r. 762 pri Anchiale v Burgaskom zálive, potom zvíťazili r. 792 v prístave Markellai. V tom období Karol Veľký porazil (791) avarské kmene v Panónii, čo umožnilo Bulharom výboje na sever. Osobitne prudké vpády vyvrcholili porážkou Byzantíncov r. 811. Roku 813 Bulhari ohrozovali Konštantínopol, ale ustúpili a podpísali mierovú zmluvu.
V polovici 9. stor. Nastali v Byzancii veľké vnútorné i vonkajšie zmeny. Toto prechodné obdobie, v ktorom dosiahla ríša vrchol rozkvetu, charakterizovala vláda Michala III. (842-867). Roku 863 cisár vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava na Veľkú Moravu dvoch bratov misionárov, Konštantína (Cyrila) a Metoda, aby tam Slovanom ohlasovali kresťanskú vieru. Títo vierozvestovia preložili veľkú časť Sv. písma do staroslovienčiny a zaviedli hlaholské písmo. Byzantínci, ktorí naďalej sledovali svoju politiku, sa podujali r. 864 pokresťančiť aj Bulharov. Bulhari a Slovania, spojení rečou i náboženstvom, vyvinuli slovanské písmo (cyriliku) a utvorili kultúrnu jednotu.
Práve vďaka Michalovi III. Bola r. 863 založená v Konštantínopole Magnaurská univerzita (nazvaná podľa Magnaurského paláca, v ktorom sídlila). No toto úsilie sa netýkalo umenia. Maľba trpela obrazoboreckými spormi (pozri ďalej), sochárstvo takmer nejestvovalo. Mozaiky a fresky boli zničené a nahradené scénami z hipodrómu a motívmi zvierat. Napriek tomu maliari si našli spôsob, ako sa prejaviť, a to v ilustráciách rukopisov, v ilumináciách, najčastejšie v dielňach kláštorov.
7. Náboženský život
Mníšstvo
V Byzantskej ríši sa rozšíril asketický život a mníšstvo pod vplyvom egyptských pustovníkov a mníchov. V Konštantínopole bol slávny kláštor Studion, ktorý priviedol k kozkvetu Teodora Studita (zomrel roku 826). Hoci štát a cirkev tu boli úzko späté a biskupi boli závislí od cisára, kláštory si zachovávali nezávislosť a mohli sa účinne postaviť proti jeho politike. Tak to bolo aj v zápase o obrazy.
Zakladanie kláštorov na Východe a ich podpora často záviseli od cisára a patriarchu. Aj keď ich vzťahy medzi cisárskou mocou a cirkvou neboli vždy dobré, predsa od seba záviseli a vzájomne sa podporovali. Zakladaním kláštorov sledoval štát politické ciele, najmä zahraničné. Napríklad vznik kláštorov na vrchu Athos (972) niektorí pripisujú tomu, že Byzancia chcela rozšíriť svoj duchovný vplyv na Balkán.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Byzantská ríša
Dátum pridania: | 22.09.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | vavrik | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 880 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 11.5 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 19m 10s |
Pomalé čítanie: | 28m 45s |
Podobné referáty
Byzantská ríša | SOŠ | 2.9556 | 574 slov | |
Byzantská ríša | GYM | 2.9734 | 573 slov | |
Byzantská ríša | GYM | 2.9836 | 787 slov | |
Byzantská ríša | GYM | 2.9933 | 447 slov |