Prvá svetová vojna

Potopenie lode a vyhlásenie neobmedzenej ponorkovej vojny Nemeckom 1.2. 1917 urýchlilo vstup Ameriky do vojny na strane Spojencov. V 1. svetovej vojne sa prvý raz v bojoch použili lietadlá. Nemecky letec Manfred von Richthofen (Červený barón) sa preslávil ako stíhací letec. Nemecké ponorky či U-booty potopili v Atlantickom oceáne veľa nákladnych lodí, čo malo za následok nedostatočné zásobovanie Británie potravinami. Až do roku 1918 sa zdalo, že by Nemci a ich spojenci mohli vojnu vyhrať. Mali však menej početné vojsko a keď britské loďstvo zablokovalo prístavy a prerušilo zásobovanie Nemecka potravinami a životne dôležitými surovinami, Nemci sa začali búriť. Žiadali chlieb a mier a nemecký cisár sa vzdal trónu. Nemecko potom podpísalo mierovú zmluvu so Spojencami. Nemci stratili veľa územia a boli obvinený z rozpútania vojny. Nakoniec vojna , ktorú niektorí pokladali za vojnu , "čo mala skoncovať so všetkými vojnami ", nepriniesla trvalý mier .
Neuplynulo veľa rokov a Európa sa zmietla v ešte strašnejšej vojne.

Vojnové udalosti r. 1917-1918
Na väčšine bojísk pokračuje zákopová vojna. Avšak situáciu pozmenili dve udalosti:
- v apríli 1917 vstupujú do vojny USA a
- v marci 1918 Rusko podpisuje tzv. Separátny mier, čím končí svoju účasť vo vojne.

Západný front: Všetky krajiny vyčerpali už takmer všetky zdroje. Začínajú vznikať reťazové vzbury vo francúzskej a britskej armáde. Armády Trojdohody preto uskutočnili len tzv. Nivellovú ofenzívu v apríli 1917 a v jeseni toho istého roku Briti po prvý krát nasadili do bitiek tanky, ktoré však nemali veľmi veľkú úspešnosť, lebo velitelia pre nich nevedeli nájsť uplatnenie. Potom, čo v marci 1918 skončili boje na východnom fronte Nemci zrealizovali Ludendorffovú ofenzívu, pri ktorej prenikli najhlbšie do francúzskeho územia za celú vojnu. Francúzi spolu s Britmi a Američanmi stihli ešte podniknúť protiútok, ktorý vyvrcholil v júli a auguste 1918 tzv 2. bitkou pri Marne (opäť jedna z najkrvavejších bitiek), kde boli Nemci porazení. Na talianskom fronte sa výraznejších úspechov dočkala nemecká armáda až v r.1917 a v nasledujúcom roku sa bitky presunuli do Álp. V júni 1918 boli rakúsko-uhorské vojská porazené v bitke na rieke Piave.

Východný front: Na situácii na východnom fronte sa podieľala najmä vyčerpanosť ruskej armády. Vo februári 1917 padla vláda cára Mikuláša II., v októbri boľševici v Petrohrade uskutočnili socialistický prevrat na čele s Leninom a začali jednať o mieri s Nemeckom, ktorý 18.marca 1918 podpísali v Brest Litevsku.

Stav na ostatných bojiskách v r.1917-1918
Na južnom fronte a na frontoch Blízkeho východu prešla Trojdohoda po vstupu USA do ofenzívy, ale boje tu trvali väčšinou až do jesene 1918.

Záver vojny
Rakúsko - Uhorsko v októbri 1918 pristupuje k mierovému jednaniu. Na Nemeckej strane doporučovali cisárovi Viliamovi II. jednanie o mieri jeho generáli Ludendorffa von Hindenburg. Cisár váhal až do vypuknutia revolúcie, ktorá cisárstvo potlačila. Generáli podpísali 11.novembra 1918 v štábnom vagóne maršála Focha v Compiégne celkovú kapituláciu.

10 miliónov mŕtvych v boji, 7 miliónov zranených zomrelo na následky vojnových útrap(hlad, choroby...). Morálny a humanitný šok. Vojna je pochopená ako koniec „krásnych časov“ 19.storočia.

Povojnové usporiadanie sveta
Povojnovým usporiadaním pomerov v Európe a vo svete sa zaoberala Parížska povojnová konferencia, ktorá prebiehala v r. 1919-1920. Výsledkom bol tzv. versaillský bezpečnostný systém. Tento systém vydržal až do polovice 30.-tých rokov.

september 1918-Nemecko podpísalo prímerie, ktorým sa skončila vojna.