Barok

Barok (z port. Barocco – nepravidelná perla) je umelecký sloh, ktorý vznikol v polovici šestnásteho storočia v Taliansku a jeho rozkvet nastal v polovici osemnásteho storočia. Jeho vznik podnietili turecké vpády a náboženské rozpory. Rozšíril sa do celej Európy (hlavne tej katolíckej) a Latinskej Ameriky. Charakteristické znaky baroka sú prezdobenosť, pompéznosť (veľkolepá nádhera), nepravidelnosť, dynamika, zložitosť, prelínanie línií a tvarov a disharmónia detailov. Jeho opakom je klasicistická tendencia, prinášajúca jednoduché a ukľudňujúce motívy. Barok delíme na náboženský (katolícky a protestantský) a svetský (šľachtický, meštiansky a ľudový). Náboženský sa prejavoval najmä v Taliansku a Španielsku a vo Francúzsku sa presadil hlavne svetský. Cieľom baroka bol útok na ľudské zmysly, city a zložité metafory a alegórie. Prejavoval sa v architektúre, literatúre, divadle, hudbe sochárstve i maliarstve,.

ARCHITEKTÚRA: Dynamika baroka sa prejavila v stavbách so zložitými pôdorysmi, interiér mal bohatú výzdobu a exteriér tvorili obrovské záhrady so sochami a fontánami. Prvou významnou barokovou stavbou bol kostol Il Gesu v Ríme, ktorý postavil Giaccomo Vignola. Ďalšími významnými architektmi boli G.L. Bernini, C. Perault, F. Borromini, C. Fontana a Johan Bernard Fisher, ktorého preslávila jedna z najvýznamnejších stavieb tohto obdobia – cisársky palác vo Viedni Schonbrunn.

LITERATÚRA: Znaky literárneho baroka :
1. duchovné princípy stáli za poznanou skutočnosťou a ovládali ju
2. vanitas vanitatum - márnosť nad márnosť všetkého pominuteľného
3. pozemský svet stráca význam
4. reformácia – protireformácia
5. zložité metafory, symbolika, senzualizmus, expresivita, mystika
6. vznik nových žánrov – bájky, anekdoty
7. písanie memoárov a denníkov
Predstavitelia: T. Tasso (Talianska lit.), J. Milton (Anglická lit.), H.Ch. von Grimmelshausen (Nemecká lit.), J. A. Komenský (Česká lit.), H. Gavlovič, J. Simonides, M. Bel (Slovenská lit.).

DIVADLO: V barokovom divadle sa začali používať kulisy, ktoré sa dali ľahko vymeniť a teda umožnili niekoľkokrát počas predstavenia meniť scénu. Kládol sa veľký dôraz na scénu a kulisy, a texty a repliky ostávali v úzadí. Najčastejšie zobrazované príbehy boli z antickej mytológie, ktorých dej bol zasadený do obdobia sedemnásteho až osemnásteho storočia.

HUDBA: Hudobný barok priniesol prevratné zmeny, ako napríklad inštrumentálnu polyfóniu a nové hudobné formy (sonáta, fuga, sólový koncert, opera, oratórium, kantáta…). Hlavný predstavitelia hudobného baroka sú C. Monteverdi, F. Couperin, G. Ph. Telemann, A. Vivaldi, G. H. Handal, J. S. Bach a i.

SOCHÁRSTVO A MALIARSTVO: V sochárstve a maliarstve sa zobrazovali veľkolepé mytologické a alegorické výjavy, vnútorné stavy, využívali sa reálne motívy a ťažilo sa z protikladov svetiel a tieňov. Najvýznamnejšími predstaviteľmi sochárstva sú A. Algardi a G. L. Bernini. Aj posledné renesančné sochy Michelangela Buarnatiho sa približujú k baroku. Medzi významných maliarov patrili hlavne Caravagio (Bol to jeden z prvých barokových maliarov. Vytvoril tzv. barokový realizmus, čím ovplyvnil mnohých svojich súčasníkov.), Tiepolo (Kreslil najmä náboženské motívy. Jeho maľby zdobia barokové kostoly.), Rubens (Jeho tvorbu ovplyvnili hlavne renesančný umelci a antická tvorba. Na rozdiel od benátskych maliarov maľoval na svetlom podklade.), Velázques (Zo začiatku maľoval zátišia a oltárne obrazy, no vo svojej neskoršej tvorbe zobrazoval tzv. chvejivú atmosféru okamihu.) a Rembrand (Bol ovplyvnený Cavaragiom a zobrazoval hlavne biblické výjavy a náboženské témy).