Medzinárodná situácia pred prvou svetovou vojnou
- koniec minulého storočia – v Európe 5 veľký štátov (veľmoci): Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Rusko
- k väčším európskym štátom patrilo ešte Taliansko
- moc Turecka slabla
- mimo Európy najväčší vplyv: Spojené štáty americké a Japonsko
- veľmoci medzi sebou súperili - snaha rozšíriť vplyv svojej ríše
- najútočnejšie Nemecko
- plány na nemeckú svetovládu
Aj ostatné veľmoci presadzovali svoje záujmy:
- Veľká Británia si chcela udržať svoju koloniálnu ríšu i svoju prevahu na mori
- Francúzsko požadovalo od Nemecka navrátenie Alsaska – Lotrinska
- Rusko sa usilovalo preniknúť na Balkánsky polostrov, na Blízky východ a ovládnuť čiernomorské úžiny Bospor a Dardanely
- Rakúsko-Uhorsko hľadala východisko zo svojich vnútorných ťažkostí v prenikaní na Balkán
- začiatok vytvárania vojensko-politických blokov
- prvý blok Dvojspolok (Nemecko a Rakúsko-Uhorsko) v roku 1879
- k Dvojspolku pripojenie Talianska v 1882 - Trojspolok
- s krajinami Trojspolku podpísalo spojenecké zmluvy Rumunsko
- druhý blok – krajiny ohrozené nemeckou útočnosťou ( Veľká Británia, Francúzsko a Rusko) – Dohoda
- začiatok 20. str. - Balkán – 2 vojny
Balkánske vojny
Prvá balkánska vojna
- štyri malé balkánske štáty (Bulharsko, Srbsko, Čierna Hora a Grécko) vytvorili balkánsky blok
- vyhlásili vojnu Turecku a porazili ho
- Turecko stralilo takmer všetko územie v Európe
Druhá balkánska vojna (1913)
- Bulharsko nespokojné s územnými ziskami vyhlásilo vojnu svojim bývalým spojencom
- protibulharská koalícia Srbsko, Čierna Hora a Rumunsko
- Bulharsko porazené - strata území z prvej balkánskej vojny
- naďalej Balkán i celá Európa nepokojné
Začiatok 1. sv. vojny
Nemecko si želalo vojnu a bolo na ňu pripravené, hľadalo iba vhodnú zámienku. Zámienkou bolo zavraždenie rakúsko-uhorského následníka trónu Františka Ferdinanda D´Este a jeho manželky počas vojenských manévrov Rakúsko-Uhorskej armády v Sarajeve 28. júna 1914.
- zastrelil ho mladý študent Gavrilo Princip
- Nemecko doslova tlačilo Rakúsko-Uhorsko do vojny
- Rakúsko-Uhorsko dalo Srbsku ultimátum, ktoré Srbsko nemohlo prijať ak nechcelo stratiť vlastnú suverenitu
- 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku
- Nemecko dosiahlo svoj cieľ pretože nevyzeralo ako agresor, ale ako verný spojenec
- Rusko na obranu Srbska a postupne do vojny štáty obidvoch blokov
- nemecký generálny štáb počítal s vojnou na dvoch frontoch – proti Francúzsku a Rusku
- plán bleskovej vojny - prvý a zdrvujúci úder mal donútiť ku kapitulácii Francúzsko a potom sa Nemecko malo so všetkými silami vrhnúť proti Rusku a poraziť ho
- tento plán sa nepodarilo uskutočniť
- v roku 1915 sa do európskeho konfliktu zapájajú ďalšie krajiny:
1. Taliansko opustilo Trojspolok a do vojny sa zapojilo na strane Dohody
2. Bulharsko vstúpilo do vojny na strane Ústredných mocností (bývalý Trojspolok)
3. v roku 1916 sa Rumunsko, ktoré sa cítilo ohrozené Bulharskom sa pridáva do vojny na strane Dohody
- do januára 1916 boli Srbsko, Čierna Hora porazení a obsadení vojskami centrálnych mocností
- do konca roka 1916 bolo porazené aj Rumunsko
- napriek zdanlivým úspechom centrálnych mocností sa nepodarilo rozhodnúť ani jednej strane v roku 1916
- západný front - dve významné bitky - cieľ rozhodnúť o vojne v roku 1916
- prvá bitka o Verdun - najkrvavejšia
- Nemcom sa Verdun nepodarilo dobyť
- druhá bitka britsko-francúzska ofenzíva na rieke Somme
- východný front
- v bitke pri Tanneubergu porazila nemecká armáda pod vedením maršala Paula von Hindenburga ruskú srmádu a naspäť získalo územie východného Pruska
- zima 1915 ruská armáda pod vedením Alexandra Brusilovova -ofenzíva proti rakúsko-uhorskej armáde
Ruská revolúcia
- vojna vyčerpávala cárske Rusko, ktoré bolo hospodársky slabé
- nespokojnosť všetkých vrstiev obyvateľstva - februárova revolúcia a pád carizmu
- ozbrojené povstanie v roku 1917 – abdikovanie cára Mikuláša II. (15. marca)
- po odstúpení - Dočasná vláda
- predseda knieža Kerenský
- februárova revolúcia vyvolala v Európe veľký ohlas
Októbrová revolúcia
- Dočasnej vláde sa nepodarilo skonsolidovať vojenskú a politickú moc ani zastaviť rozvrat hospodárstva
- Všeobecnú nespokojnosť využila tzv. Boľševická strana na čele s Vladimírom Iljičom Leninom, ktorá sa zmocnila vlády v Petrohrade
- prvé kroky boľševikov - vydanie Dekrétu o miery (požadoval okamžité ukončenie vojny bez toho, aby boli platené vojnové škody a aby boli zaberané nejaké územia)
Po prevzatí moci boľševikmi sa ruská armáda a velenie rozpadlo a nemecké vojská zazanamenali na východnom fronte veľké úspechy.
- boľševici pristúpili na rokovania s Nemeckom v Brest-Litovsku (separátny Brest-Litovský mier)
- mierová zmluva podpísaná 3. marca 1918
- Nemecko si nechalo obsadené územia (Ukrajina a Bielorusko) a zároveň mohli presunúť svoje východné armády na západnom fronte
Koniec 1. sv. vojny
- v jari 1918 - nemecká armáda na západnom fronte - druhá ofenzívu na rieke Marne
- ofenzíva zastavená pri Paríži príchodom amerických vojsk
- nemecká armáda bola nútená naspäť sa stiahnuť do Belgicka
- spojenci Nemecka postupne žiadali o prímerie
- ako prvé sa vzdalo Bulharsko a neskôr Turecko – jeseň 1918
- Rakúsko - posledná ofenzívu na talianskom fronte – bitka na rieke Pijava - definitívne porazené
- Rakúsko-Uhorsko po tejto ofenzíve požiadalo o prímerie
- Nemecko nedokázalo čeliť takémuto tlaku a 11. novembra 1918 kapitulovalo aj Nemecko – koniec prvej svetovej vojny
