Podľa legendy je prvý vládca mesta Romulus. Stal sa ním potom čo zabil svojho brata Remusa ktorého na trón určila veštba. Ako dátum vzniku Ríma sa uvádza rok 753 pnl. Archeológovia, ktorí vedia čítať z vykopávok v nánosoch riek a vetrov, tvrdia že najstarší obyvatelia sa na území dnešného Ríma objavili už pred tisícimi rokmi. Ako prvý bol osídlený pahorok Palatín. Postupne sa noví obyvatelia usadili aj na ďalších pahorkoch. Keď sa osady vzrástli spojili sa do jedného mesta, ktoré sa už pred začiatkom letopočtu stalo svetovou veľmocou a najväčším mestom na svete. Dnešný Rím už dávno na kilometre prerástol územie siedmich pahorkov niekdajšieho starého mesta.

Dva pahorky –Kapitol a Palatín – však stále patria medzi najviac navštevované časti Ríma, veď tu stáli najvýznamnejšie stavby. Z mramorových budov ktoré zdobili námestie sa zachovali väčšinou len múriky alebo obrysy základov. Najkrajšie to vidno na najživšom námestí antického Ríma nazývanom Forum Romanum. Tu sa zhromažďovali obyvatelia na rokovania o osude mesta, o obchodných veciach, na dôležité vojenské rozhodnutia či na oslavy sviatkov a vojnových víťazstiev. Veľký obdĺžnik námestia Forum Romanum pretínajú dláždené pruhy bývalých hlavných ciest. Za rímskym fórom sa dvíha obrovská stavba amfiteátra. Ešte dnes táto najväčšia stavba udivuje svojimi obrovskými rozmermi.

Jej múry boli vysoké takmer 50 metrov. Tvoria mohutnú elipsu dlhú viac ako 180 m a širokú viac ako 150m. Za oblúkmi vonkajších múrov amfiteátra, nazývaného Koloseum, sa terasovito znižovalo hľadisko pre 50 tisíc divákov. V aréne Kolosea, sa v časoch panovania rímskych cisárov odohrávali boje na život a na smrť. Keď otvorili toto obrovské miesto zábavy rímskych občanov, bojové hry v jeho aréne trvali celých 100 dní. Medzi obyvateľmi Ríma sa veľa hovorí o osude tejto mimoriadnej pamiatky Okolo nej prejdú každodenne tisíce automobilov, ktoré výfukovými plynmi ohrozujú zvyšky Kolosea. Stále sa hľadajú cesty, ako Koloseum zachovať pre budúce generácie.

Znovuzrodené mesto

Okrem Formu Romanum a Koloseum sa tam nachádzajú paláce, kúpele, chrámy, stĺpy, víťazné oblúky a iné budovy sú roztrúsené po celom Ríme. Veľa pamiatok sa mohlo zachovať ešte keby nenastalo obdobie úpadku Ríma. Začalo sa vpádom kmeňov Vandalov zo Severnej Afriky, ktorí v roku 455 zaútočili na Rím a celé 2 týždne ho pustošili. Rozbili mnohé sochy. Zničili chrámy i vnútro palácov a nadlho zahatali ďalší rozvoj Ríma. Od čias keď sa v Ríme usídlil najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi, vyrástli postupne stavby ďalších období vývoja európskej kultúry. Keď sa Rím znovu stal v roku 1870 hlavným mestom zjednoteného Talianska začal sa vyvíjať ako moderné mesto.