Rím

Podľa legendy je prvý vládca mesta Romulus. Stal sa ním potom čo zabil svojho brata Remusa ktorého na trón určila veštba. Ako dátum vzniku Ríma sa uvádza rok 753 pnl. Archeológovia, ktorí vedia čítať z vykopávok v nánosoch riek a vetrov, tvrdia že najstarší obyvatelia sa na území dnešného Ríma objavili už pred tisícimi rokmi. Ako prvý bol osídlený pahorok Palatín. Postupne sa noví obyvatelia usadili aj na ďalších pahorkoch. Keď sa osady vzrástli spojili sa do jedného mesta, ktoré sa už pred začiatkom letopočtu stalo svetovou veľmocou a najväčším mestom na svete. Dnešný Rím už dávno na kilometre prerástol územie siedmich pahorkov niekdajšieho starého mesta.

Dva pahorky –Kapitol a Palatín – však stále patria medzi najviac navštevované časti Ríma, veď tu stáli najvýznamnejšie stavby. Z mramorových budov ktoré zdobili námestie sa zachovali väčšinou len múriky alebo obrysy základov. Najkrajšie to vidno na najživšom námestí antického Ríma nazývanom Forum Romanum. Tu sa zhromažďovali obyvatelia na rokovania o osude mesta, o obchodných veciach, na dôležité vojenské rozhodnutia či na oslavy sviatkov a vojnových víťazstiev. Veľký obdĺžnik námestia Forum Romanum pretínajú dláždené pruhy bývalých hlavných ciest. Za rímskym fórom sa dvíha obrovská stavba amfiteátra. Ešte dnes táto najväčšia stavba udivuje svojimi obrovskými rozmermi.

Jej múry boli vysoké takmer 50 metrov. Tvoria mohutnú elipsu dlhú viac ako 180 m a širokú viac ako 150m. Za oblúkmi vonkajších múrov amfiteátra, nazývaného Koloseum, sa terasovito znižovalo hľadisko pre 50 tisíc divákov. V aréne Kolosea, sa v časoch panovania rímskych cisárov odohrávali boje na život a na smrť. Keď otvorili toto obrovské miesto zábavy rímskych občanov, bojové hry v jeho aréne trvali celých 100 dní. Medzi obyvateľmi Ríma sa veľa hovorí o osude tejto mimoriadnej pamiatky Okolo nej prejdú každodenne tisíce automobilov, ktoré výfukovými plynmi ohrozujú zvyšky Kolosea. Stále sa hľadajú cesty, ako Koloseum zachovať pre budúce generácie.

Znovuzrodené mesto

Okrem Formu Romanum a Koloseum sa tam nachádzajú paláce, kúpele, chrámy, stĺpy, víťazné oblúky a iné budovy sú roztrúsené po celom Ríme. Veľa pamiatok sa mohlo zachovať ešte keby nenastalo obdobie úpadku Ríma. Začalo sa vpádom kmeňov Vandalov zo Severnej Afriky, ktorí v roku 455 zaútočili na Rím a celé 2 týždne ho pustošili. Rozbili mnohé sochy. Zničili chrámy i vnútro palácov a nadlho zahatali ďalší rozvoj Ríma. Od čias keď sa v Ríme usídlil najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi, vyrástli postupne stavby ďalších období vývoja európskej kultúry. Keď sa Rím znovu stal v roku 1870 hlavným mestom zjednoteného Talianska začal sa vyvíjať ako moderné mesto.
Znovuzrodenie Ríma prinieslo však aj iné, menej radostné problémy. Tisíce ľudí z talianskeho vidieka sa nahrnuli do mesta, dýchajúceho ešte stále úzkymi ulicami, v ktorých sa kedysi pohybovali iba chodci a otroci s nosidlami. Bolo treba kvôli tomuto zbúrať mnoho starých stavieb. Ich miesta zaujali nové štvrte. Ak prechádzame po niektorom bulvári, prekvapí nás, ako pestro sa striedajú historické stavby s novými stavbami. Ale za to ostali tam aj ulice ,ktoré neboli opravované už desaťročia. Rimania sú veľmi spoločenskí ľudia a priateľskí, vždy ochotní porozprávať sa a poradiť .Olympijské hry v roku 1960 boli nový rozvoj Ríma. V rámci ich prípravy sa vybudovalo veľa minioúrovňových podchodov, nových ciest i vonkajšie okruhy ktoré pomohli preťaženiu jadra mesta.

Štát uprostred mesta

Ak návštevník pri potulkách Rímom prejde po jednom z mostov na druhý breh rieky Tiber, môže sa rýchlo ocitnúť mimo štátneho územia Talianska. Ocitne sa na území samostatného štátu menom Vatikán. Jeho rozloha nieje ani pól kilometra štvorcového, ale vplyv tohto pápežského sídla je veľmi veľký. Dlhý čas vládli nad Rímom pápeži. Väčšina prispela ku stavbe mnohých významných pamiatok v tomto meste. Niekedy však pápeži prenasledovali obyvateľov Ríma, dali zbúrať pohanské stavby či násilím presadzovali svoje záujmy. Centrom Vatikánu je námestie svätého Petra s bazilikou, ktorá zďaleka vyniká mohutnou bielou kupolou. Tento kostol je najväčším kresťanským chrámom na svete. Okraje námestia svätého Petra, ktoré je hlavným dejiskom väčšiny verejných obradov vo Vatikáne , lemuje mohutná kolonáda s 284 stĺpmi v štyroch radoch. Pri Prechádzke po Vatikáne vidno miestami staré rímske hradby.

Rímska Campagna

Život v rímskych uliciach pulzuje rovnako rýchlo ako v iných európskych veľkomestách. Pri obrovských fontánach si turisti všímajú desiatky sôch ktoré ich ozdobujú. Na Španielskom námestí zaujme malebná panoráma schodiska ozdobená kobercom kvetov a lemovaná siluetou dvoch kostolných veží, medzi ktorými zasahuje štíhli hrot obelisku. V širšom okolí Ríma nazývanom Campagna sa nachádzajú menšie vrchy a pohoria, ktoré už v časoch panovania cisárov patrili k obľúbeným miestam. Z tých čias sa tu zachovali veľké stavby vodovodov, ktoré v mohutných oblúkoch prechádzajú cez úzke doliny, trosky obetných chrámov a luxusných víl zastrčených na brehoch jazier či v hlbokých lesoch a spolu s nimi početné náhrobky a pamätníky. Najstaršiu a najznámejšiu cestu z Ríma dal vybudovať štátnik Apius v štvrtom storočí p.n.l. Ešte dnes smerujú jej kamenné dlaždice od jednej z brán v hradbách mesta smerom na juh až k starému mestu Capua. Okre tejto cesty dnes už lemujú vily bohatých obyvateľov Ríma, ukryté v aleji cédrov a pínií, a miesto pevného kroku vojakov rímskych légií tam po nej šuštia pneumatiky áut.