Peloponézska vojna (431-404 p. n. l.)
- medzi Aténami a Spartou rástlo napätie, tiež aj medzi ich námornými spolkami
- Sparta pod tlakom spojencov vyhlásila vojnu Aténam r. 431
- Aténčania mali prevahu v námornom loďstve, pustošili pobrežie nepriateľských štátov
- Sparťania mali prevahu na zemi, plienili okolie Atén
- obyvatelia z vidieka sa uchýlili za aténske hradby, neskôr tu prepukol mor, zomrel aj Perikles
- v nasledujúcich rokoch nikto nezískal prevahu, r. 421 podpísali mier, Atény boli už finančne úplne vyčerpané
- r. 416 Sicília žiadala Atény o výpravu proti Syrakúzam, tí požiadali o pomoc Korint a Spartu ktorí zničili aténske vojsko
- Sparťanom poskytol finančnú pomoc perzský kráľ a vybudovali vojnové loďstvo
- boj sa preniesol na more a Atény r. 404 kapitulovali
- Aténčania museli zbúrať hradby, rozpustiť námorný spolok a vstúpiť do Peloponézskeho, mohli si nechať 12 vojnových lodí a museli prijať 30člennú oligarchickú v ládu (občianske práva mala len úzka skupina občanov)
- Sparta sa stala najvplyvnejším štátom, v mnohých štátoch dosadzovala oligarchické vlády naklonené na ich stranu
- r. 403 bola v Aténach odstránená oligarchická vláda a obnovená čiastočná demokracia
- r. 395-371 korintská vojna, proti Sparte bojovali Aténčania spolu s Tébami, Argom a Korintom vojna znamenala koniec nadvlády Sparty

Helenistické Grécko
- macedónsky kráľ Filip II. Začal expanzívnu politiku, ovládol polostrov Chalkidiké, hl .cieľom bolo ovládnuť celé Grécko
- jeho syn Alexander nastúpil na trón po tom ako bol Filip zavraždený
- zakladal nové mestá, egyptská Alexandria bola najvýznamnejším mestom
- svojimi výbojmi vytvoril najväčšiu ríšu, chcel ovládnuť perzskú ríšu na východe, ale keď začal pripravovať vojenskú výpravu na východ aby ovládol Indiu, zomrel na  maláriu
- moc v ríši získali velitelia, v Egypte vládol Ptolemaios, v Sýrii Seleukos a v Macedónii Antigonos
- hl. mestom v Egypte sa stala Alexandria, budovali sa kráľovské paláce, športoviská, mauzóleum, pred prístav postavili maják na ostrove Faros, mesto sa stalo kultúrnym centrom Stredomoria, Ptolemaiovci vybudovali knižnicu
- najväčšou časťou ríše bola Sýria, zakladali nové mestá, bránili ríšu pred útokmi Ptolemaiovcov a Antigonovcov
- v Macedónii a Grécku mestské štáty bojovali za svoju samostatnosť
- Malej Ázii vznikol nový štát kráľovstvo Pergamon
- helenistické štáty medzi sebou bojovali, dostávali sa do konfliktov s Rímskou ríšou
- Rimania si chceli štáty podrobiť, porazili Macedóniu a podmanili si ju (r.168)
- r. 146 Rimania dobyli a zničili Korint a podmanili si celé Grécko
- Pergamský kráľ odkázal svoj majetok Rimanom, Sýriu si podrobili r. 64 a Egypt r. 30 p. n. l.

Grécka kultúra
- rozvíjala sa dramatická tvorba a komédia
- tragédie písali Aischylos, Sofokles a Euripides, komédie Aristofanes
- dejepisectvo: zakladateľ bol Herodotos (grécko-perzské vojny), Tukydides (peloponézska vojna), Xenofón (udalosti po peloponézskej vojne)
- filozofia: školy a významní filozofi kt. pôsobili v Grécku: eleati, atomisti, sofisti a Milétska škola; Herakleitos, Pytagoras
- Sokrates sa zaoberal otázkou v čom spočíva šťastie človeka, údajne kazil mládež a bol odsúdený na smrť
- Platón pokračoval v Sokratovom diele, založil vlastnú filozofickú školu Akadémiu
- Aristoteles sa stal učiteľom Alexandra Macedónskeho, skúmal prírodné javy, ústavy gréckych štátov, založil filozofickú školu, nazývala sa peripatetická
- architektúra a sochárstvo: postupne sa vytvorili 3štýli- slohy, v kt. sa stavali významné stavby: dórsky, iónsky, korintský
- chrámy boli vyzdobené sochárskymi dielami, sochy zobrazovali božstvá, znázorňovali ich ako idealizovaných ľudí s vypracovanými telami, na reliéfoch boli mytologické výjavy neskôr začali zobrazovať aj politikov, rečníkov, spisovateľov
- najslávnejší sochár bol Praxiteles, vytvoril sochu bohyne Afrodity (prvý ženský akt)
- helenistické umenie: filozofi helenistického obdobia hľadali príčiny a formy pokojného života, náboženstvo bolo ovplyvnené východnými kultmi, rozšírila sa náboženská mystéria
- sochári už nezobrazovali len mladých bohov, ale začali si všímať každodenný život
- námestia, verejné budovy a ulice sú plné sôch panovníkov, ich tváre sú aj na minciach –vzniká realistický portrét
- mestá kt. založil Alexander Veľký majú pravidelný šachovnicový pôdorys, ulice sa pretínajú v pravých uhloch
- rozvíjali sa vedy, zakladali sa knižnice, rozvíjala sa filológia (náuka o jazyku) a história
- rozvoj aplikovanej vedy a techniky, Euklides – matematik, zhrnul základy geometrie, vynikajúcim technikom bol Archimedes (zákon o pôsobení vztlakovej sily)