Hrady, symboly moci a slávy

- slovenský hrad bol úctyhodným vyjadrením moci pána, ktorý ho dal postaviť. Len čo sa ukryl za hrozivé múry, vedel, že ohroziť ho môže len dlhotrvajúce obliehanie.

HRAD bol opevneným sídlom stredovekého pána - mohol to byť kráľ, šľachtic, alebo dokonca biskup. Na hrade netrávil všetok svoj čas; významnejší páni mali hneď niekoľko hradov a cestovali medzi nimi spoločne so svojou družinou. Niektoré črty stredovekého hradu možno nájsť už na neskororímskych pevnostiach a mestských hradbách, ktoré sa často vyznačovali buď vežami vyčnievajúcimi z hradieb, alebo strážnou bránou s dvoma vežičkami. Uplynulo však mnoho storočí, kým stredovekí stavitelia napodobnili tento štýl. Po páde Ríma hostili germánski a keltskí náčelníci svoje vojnové hordy v drevených stavbách pripomínajúcich stodoly. Okolo roku 1000 budovali miestny páni v severnom Španielsku a západnom Francúzsku podobné kamenné stavby, ktoré niekedy mohli odolávať útoku nepriateľov. Tieto budova boli obohnané valom z kameňa alebo hliny a mnoho z nich (tzv. motty - malé vežové hrady) stálo na umelom pahorku. V našom prostredí sa od 8. storočia stavali opevnené hradiská, ktoré možno považovať za predchodcov neskorších hradov.

Prvé hrady na území Slovenska, ktoré bolo súčasťou uhorského kráľovstva, vznikali v priebehu 11. - 13. storočia. V tomto období sa vytvárali menšie územné časti - kráľovské komináty (župy), ktorých centrom boli župné hrady. Toto územné členenie čiastočne nadväzovalo na systém hradísk, ktoré sa vytvorili v období Veľkej Moravy. Napríklad hrady v Nitre a Bratislave existovali ďalej ako centrá správy, výroby a cirkevného života. Sídla nových uhorských župných centier vznikli na starých veľkomoravských hradiskách v Starom Tekove a na Zemplíne. Trenčiansky a Spišský hrad stáli najneskôr už v 2. polovici 11. storočia. Niektoré hrady sa budovali nanovo, ale len z hliny a dreva ako staršie. Boli to malé pohraničné sídla, ktoré mali obranný charakter, ako napr. Stupava, Holíč, Hlohovec a Beckov. Od 13. storočia sa väčšina župných hradov začala prestavovať na kamenné.

Po celej Európe sa z obranyschopných hlavných budov hradov vyvinuli štvorcové citadely (hradné veže), akou je napríklad londýnsky Tower Viliama Dobyvateľa (dnes Biely Tower), citadely Henricha II. v Newcastli (1172-77) a Doveri (1181-85) a Domfront alebo Falaise vo Francúzsku.