Oliver Cromwell

Anglicko 2.6.1644
Víťazstvo armády parlamentu nad roajalistami

V bitke pri Martson Moore zvíťazila armáda parlamentu nad prívržencami kráľa Karola I. Rozhodujúci podiel na tomto úspechu, Ktorý znamenal v anglickej občianske vojne (-10.1.1642) zlom v prospech vojsk parlamentu, mala súkromná armáda puritánskeho šľachtica Olivera Cromwella. Jazdecká jednotka nazývaná Ironsides (železnobokí) svojím bojovným odhodlaním, dobrou výzbrojou a prísnym vojenským velením, zvíťazila nad royalistami. Ako prejav vďačnosti za víťazstvo bol Cromwell poverený utvorením nového vojska parlamentu. Organizácia jednotiek označená ako New Model Army s s jednotným velením posilňovala Cromwellovo politické a vojenské postavenie.

Anglicko 1646
Schválenie nového cirkevného zriadenia v Anglicku

V Westministerskom opátstve v Londýne schválila synoda teológov a zástupcov parlamentu, ktorá zasadala od roku 1643, Westministerskú konfesiu. Nové vyznanie viery s prísne kalvínsky orientovanou náukou predurčenosti ľudského osudu Božou vôľou, bolo ovplyvnené škótskymi presbyteriánmi, ktorý sa v roku 1638 v Národnom konvente. Westministerská synoda znamenala dogmastické vyvrcholenie anglo-kalvínskej reformácie v 17. storočí. V konfesii a v súbežne prijatých katechizmoch prevládli názory presbyteriánskych orientovaných duchovných, požadujúcich usporiadanie cirkvi podľa pomerného kolegiálneho princípu. Parlament tiež prijal závery synody, podľa ktorej sa malo vytvoriť s cirkevným zriadením pre Anglicko, Škótsko a Írsko. Oliver Cromwell však považoval ústupky presbyteriánom za príliš veľké.

Anglicko 23.1.1647
Kráľ vydaný parlamentu

Za čiastku 400 000 libier vydal škótsky šľachtic Archibald Campbell, markíz z Argyllu, anglického kráľa Karola I. parlamentu. Potom, čo parlamentná armáda získala prevahu v anglickej občianskej vojne víťazstvami pri Marston Moore a Nasebe, utiekol kráľ do Škótska. Karol l. dúfal v podporu škótskych presbyteriánských šľachticov a duchovných, ktorý sa v záujme zachovania svojej nezávislosti spojili v Národnom konvente. Márne sa však spoliehal na to, že bude môcť využiť anglo-škótskych náboženských sporov. Londýnsky parlament úplatkom skrížil kráľove plány. Po jeho zajatí došlo k stretu v parlamente. Zatiaľ čo radikáli chceli za určitých predpokladov zachovať monarchiu, Oliver Cromwell sa zasadzoval o zriadenie republiky. Nakoniec v roku 1648 vyhnal Cromwell svojich odporcov z parlamentu a zbytok Cromwellových priaznivcov odsúdili kráľa na smrť.

Anglicko 30.1.1649
Poprava anglického kráľa Karola l.

Anglický kráľ Karol l. bol obvinený z velezrady a sťatý. O niekoľko týždňov neskôr bola vyhlásená republika – Commonwealth. Svojou prísnou vládou si Karol l. nezíska dôveru parlamentu. Ten ho v roku 1628 požiadal o petíciu o potvrdenie rady základných práv. Namiesto odpovede Karol l. parlament rozpustil (-30.6.1629). Potom nasledoval pokus vnútiť presbyteriánskym Škótom anglikánsku liturgiu, čo viedlo k ľudovému povstaniu. Na potlačenie chýbali finančné prostriedky, preto bol parlament opäť zvolaný(1640) a okamžite prijal opatrenia obmedzujúce kráľovskú moc. Spor medzi kráľom a parlamentom(-10.1.1642) viedol v auguste 1642 k občianskej vojne. Nazačiatku popularita kráľa vzrastala a parlament bol nútený zostaviť nákladnú profesionálnu armádu, na ktorej čele stál Oliver Cromwell. V bitke pri Marston Moore(-2.6.1644) a pri Nasebe(-1645) utrpeli roajalisti rozhodujúce porážky. Po dlhých jednaniach medzi protivníkmi došlo v roku 1647 k novým bojom. Cromwellove vojská postupovali výťazne a kráľ bol vydaný parlamentu(-23.1.1647) 1.1.1649 bol proti Karolovi l. zahájený proces. V ktorom ho obvinili, že zradil ústavu a porušil anglické právo. Konflikt medzi kráľom a parlamentom, ako aj poprava kráľa boli zobrazené v mnohých umeleckých dielach.

Írsko 11.9.1649
Masaker civilného obyvateľstva v Droghede

Oliwer Cromwell, ktorý vstúpil na ostrov, aby porazil roajalistické povstanie Írov, dobyl mesto Drogheda. Angličania v ňom usporiadali masové popravy írskych obrancov, vraždili civilné obyvateľstvo a utečencov upálili v kostole, kde hľadali azyl. Do jari 1650 sa Írsko opäť stalo súčasťou Anglicka!(-23.10.1641).

Anglicko 9.10.1651
Zákon na ochranu anglického námorného obchodu

Oliver Cromwell, vodca štátnej rady anglického Commonwealthu, vyhlásil navigačné akty, zákon na podporu anglickej námornej plavby. Zákon stanovil, že zbožie z Ázie, Afriky a Ameriky sa mohlo dovážať a vyvážať z Anglicka len na anglických lodiach. Zbožie z Európy sa mohlo dovážať na lodiach patriacich zemi, z ktorej pochádzalo. Zákon slúžil k ochrane anglickej lodnej dopravy pred zahraničnou konkurenciou. Zvlášť bol zameraný proti záujmom holandského obchodného loďstva. Navigačné akty však holandskú lodnú dopravu príliš nepostihla. Jej podiel na anglickom exporte a importe už po desaťročí silno klesal a platnosť zákona sa neprejavila v obchode na Baltskom mori, ktorý mal pre Holandsko zásadný význam. Vzťahy medzi oboma zemami sa však zhoršili a dôsledkom navigačných aktov boli anglo-holandské námorné vojny(1652 až 1674). Význam navigačných aktov spočíval predovšetkým v podpore anglického obchodu a rozvoju kolónie. Obchodná buržoázia, ktorá bola zákonom chránená, prežívala hospodársky rozmach. Navigačné akty boli základom na vzostup Anglicka k postaveniu vedúcej námornej mocnosti. Zákon veľmi úzko súvisel so snahou vytvoriť v anglickej ríši dominantný hospodársky celok a utváral anglickú variantu merkantilizmu. Merkantilizmus, hospodársky systém, ktorý sa v Európe utváral od 16. storočia, bol charakterizovaný systematickou štátnou podporou riadením hospodárstva, zakladaním monopolných obchodných spoločností, utváraním jednotného vnútorného trhu a obmedzovaním importu. V Anglicku sa merkantilizmus sústreďoval na zvýšenie dopytu po domácich výrobkoch z vlny a na koloniálnu politiku.

Anglicko 16.12.1653
Oliver Cromwell na mieste kráľa

Anglická armádna rada vyhlásila Instrument of Government, prvú písanú ústavu Anglicka. Oliver Cromwell(-2.6.1644, 23.1.1647) bol menovaný lordom protektorom(január 1654). Vo svojom postavení získal panovnícke kompetencie. Najvyššiu zákonodarnú moc v Anglicku, Škótsku a Írsku, medzi ktorými sa prvý krát vytvorila reálna únia, taký istý ako v kolónach, mal ľud zastúpený parlamentom a lordom protektorom. Na Cromwellovej strane bola štátna rada, zložená z jeho prívržencov. Cromwell ako jediný vládca fakticky disponoval celou výkonnou mocou. Legislatívnu moc mal parlament, zložený z 460 členov a zvolený na 3 roky. Zákony a dane – predovšetkým mimoriadne výdaje – musel schvaľovať parlament. Pretože Cromwell mohol hocikedy nariadiť parlamentné voľno, ovplyvňoval tiež zákonodarstvo. Už v roku 1655 Cromwell rozpustil prvý parlament, pretože zpochybnil Cromwellovu autoritu, do roku 1657 vládol Oliver Cromwell sám. V roku 1658 rozpustil parlament násilím ešte raz. Cromwell vládol pomocou diktátorskej a policajnej moci. Zem rozdelil na 11 správnych obvodov. Každému z nich vládol generálmajor, ktorý kontroloval obecné a grófske úrady, vyberal dane a vykonával policajnú funkciu. Cromwell zaviedol cenzúru tlače, zakázal divadelné a tanečné predstavenia, stávky a konské dostihy. Proti Cromwellovmu režimu narastal odpor roajalistov a stredných vrstiev.

Anglicko 3.9.1658
Oliver Cromwell puritán a diktátor

Osem rokov po zariadení vojenskej diktatúry puritánov v Anglicku, zomrel v Londýne vo veku 59 rokov Oliver Cromwell, lord protektor ostrovnej ríše(-16.12.1653). Cromwell, ako aj jeho politická a vojenská kariéra začala vypuknutím anglickej občianskej vojny v roku 1642, inicioval popravu kráľa Karola I.(-10.1.1649). V tomto roku bola vyhlásená republika a zriadená štátna rada, ktorá vládla takzvaným kusovým parlamentom. Za Cromwellovej diktátorskej vlády došlo k puritánskym čiastkám v katolíckom Škótsku a Írsku(-11.9.1649). Cromwell svoju moc opieral o Ironsides (železnobokých), elitnú skupinu puritánov. V zahraničnej politike dosiahol vynikajúcich úspechov.