Taliansko 30.10.1922
Po pochode na Rím sa Mussolini dostáva k moci

Pochodom na Rím, spravený jeho prívržencami v čiernych košeliach, si Mussolini vynútil menovanie ministerským predsedom. Bývalý učiteľ a šéfredaktor socialistického straníckeho listu Avanti založil roku 1919 po svojom rozchode so socialistami Fasci di combattimento, z ktorých sa v novembri 1921 vyvinula Partito Nazionale Fascista. Táto fašistická strana si razila cestu k moci otvoreným násilím a stala sa prvou masovou stranou v Taliansku. Zjednocovala ako protisocialistické, tak aj protikapitalistické prúdy a tendencie. Benito Mussolini sa stal v očiach mnohých Talianov nesporným vodcom, autoritatívnym politikom schopným skoncovať s nestabilnou hospodárskou a politickou situáciou v povojnovom Taliansku.

Taliansko 3.1.1925
Mussolini nastoluje fašistickú diktatúru

V provokačnom prejave v parlamente prevzal taliansky ministerský predseda Benito Mussolini zodpovednosť za zavraždenie socialistického poslanca Giacoma Matteottiho. Opozícia opatrne mlčala a poskytla tým Mussolinimu, za zhovievavosť kráľa a neutrality cirkvi, moc k nastoleniu otvorenej diktatúry. Pozadie vládnej krízy, ktorá viedla k posilneniu Musolliniho pozície, tvorilo zavraždenie Matteottiho, ku ktorému došlo 10. júla 1924 akciou fašistického prepadového komanda. Matteotti protestoval proti zmene volebného zákona z júla 1923, ktorý mál zvýhodniť fašistických kandidátov v aprílových voľbách roku 1924. Odmietal tiež atmosféru násilia, ktorá sa vytvorila v období predvolebného boja. Vražda viedla k odchodu liberálov a socialistov z parlamentu. Žiadali síce zrušenie fašistických milícií, ale nedokázali mobilizovať obyvateľstvo k odporu proti Mussolinimu. Strach zo socialistickej revolúcie prevládol a Mussolini si mohol po niekoľkých týždňoch krízy upevniť svoje mocenské pozície. Po svojom prejave v januári 1925 nechal Mussolini odsúhlasiť niekoľko zákonov a dekrétov, ktoré mu dovoľovali obmedziť činnosť strán, zrušiť slobodu tlače a obmedziť autonómiu správy. Antifašistické organizácie boli zakázané, opozícia zatknutá. V Taliansku zavládla fašistická diktatúra. V Nemecku, ktorého vývoj bol časovo posunutý – analogický s vývojom v Taliansku, sa 27.2.1925 sformovala NSDAP na calonemeckej úrovni. Adolf Hiter, prepustený koncom roka 1924 predčasne z väzenia, kam sa dostal po svojom nepodarenom pokuse o puč z – 9. novembra 1923, založil okrem toho tiež Schutzstaffel (SS) ako nacionálne socialistickú bojovku.

Etiópia 3.10.1935
Benito Mussolini versus cisár Haile Selassie I.

„Duce“ (vodca) Benito Mussolini okupoval – bez ohľadu na protesty svetovaľ verejnosti – Etiópske cisárstvo (Habeš). Celkom osemnásť veľmi dobre vyzbrojených talianskych divízií, ktoré vstúpili do Etiópie od severu z Eritreja a od juhu zo Somálska, malo proti sebe habešských bojovníkov, ktorí boli zčasti vyzbrojení dokonca len stredovekými zbraňami (luky a šípy) a nemal vtedy žiadne šance. Obsadenie Etiópie bolo súčasťou expanzionistických plánov talianskeho fašistického imperializmu. Mussolini sa už dlho snažil ovládnuť Jadranské more (Mare Nostro) a rozšíriť talianske koloniálne panstvo v Afrike.

Grécko 28.10.1940
Duce – nový protivník západných mocností

Päť mesiacov po vstupe Talianska do vojny po boku Adolfa Hitlera začal taliansky útok proti Grécku. Pobúrený nemeckými úspechmi v Poľsku, Nórsku a Francúzsku veril Mussolini v jednoduché víťazstvo. Rozhodnutie duceho vyhlásiť vojnu Veľkej británii a Francúzsku a napadnúť Grécko vyvolalo v Taliansku viac pohoršenia ako nadšenia. V omylnom presvedčení, že disponuje silnou a akcieschopnou armádou, považoval Mussolini vojnu za vyhratú ešte skôr, ako sa skutočne začala. V skutočnosti sa však už v novembri a decembri začala grécka protiofenzíva, ktorá bola natoľko úspešná, že grécke vojská dosiahli južné Albánsko

Taliansko 24.7.1943
Duce Benito mussolini zvrhnutý a potom oslobodený

Po vylodení Spojencov na Sicílii (=10.7.) vzrástol odpor proti vojne a fašistickému režimu. Fašistická Veľká rada zúčtovala s politikou Mussoliniho a vzniesla návrh, aby taliansky kráľ prevzal velenie ozbrojených síl. 25.júla dal kráľ Viktor emanuel III., ktorý nadviazal kontakty s Mussoliniho protivníkmi, duca uväzniť. Fašistická strana bola rozpustená. 12. septembra však Mussoliniho oslobodili nemeckí výsadkári. Z Hilerovho popudu vytvoril duce v Saló novú fašistickú vládu Talianskej sociálnej republiky. Tento útvar bol avšak úplne závislí na Nemecku a ovládal severné Taliansko. Pre ďalší vývoj na južnom fronte nemala epizóda so vznikom novej republiky žiadny väčší zmysel.