STAROVEKÉ GRÉCKO

Ani jedna zo starovekých civilizácií nemala taký trvalý vplyv na celý svet ako staroveké Grécko. Ešte aj dnes sa napodobňuje sloh gréckych stavieb. Grécki myslitelia položili základy matematiky a vedy a kládli si otázky o živote, ktorými sa zaoberáme i dnes. Myšlienka demokracie (vlády ľudu) má svoje korene v gréckych Aténach. To isté sa vzťahuje aj na moderné divadlo a dokonca mnohé naše slová majú pôvod v gréčtine.

MYKÉNY A OBDOBIE ÚPADKU

Rodiskom najstaršej známej európskej civilizácie v oblasti Egejského mora asi pred 40000 rokmi bol ostrov Kréta. Príčinou zániku tejto civilizácie bol obrovský výbuch sopky na ostrove Théra (dnešný Santorin) približne okolo r.1500 pred n. l. Čoskoro nato vtrhli na Krétu Achájci (Mykénčania) z pevninského Grécka. Tí v celej oblasti založili mestá, ale aj ich kultúra bola rozvrátená a Grécko založilo obdobie veľkého úpadku.

KLASICKÉ GRÉCKO

Postupne v Grécku vyrástli nové kvitnúce mestá a približne do obdobia okolo r.750 pred n. l. kladieme počiatky klasického Grécka. Klasické Grécko tvorilo viacero mestských štátov, z ktorých každý mal niekoľko tisíc obyvateľov. Najväčším mestským štátom (polis) boli Atény.
Spočiatku sa na vláde v mestských štátoch podieľalo niekoľko mocných príslušníkov aristokracie – bol to systém nazývaný oligarchia. Nepokoje, do ktorých vyústilo zneužívanie moci, nakoniec presvedčili ľudí, aby ustanovili vládu jednej osoby – tyrana. Jedným z najlepších tyranov v Aténach bol Solón, ktorý od r.594 pred n. l. vykonal viaceré reformy umožňujúce popri aristokracii podiel na moci ja príslušníkom strednej triedy – obchodníkom, remeselníkom a pod. Napriek tomu nepokoje pokračovali. Napokon okolo r.500 pred n. l. zvrhli niektoré grécke mestá svojich tyranov a nastolili vládu ľudu – demokraciu.

ZLATÝ VEK ATÉN

Približne v tom istom čase napadli Grékov Peržania. Prvý perzský útok odrazili v bitke pri Maratóne r.490 pred n. l., ale už v r.480 pred n. l. vstúpila perzská armáda do Atén a zničila všetky chrámy nachádzajúce sa v meste. Vďaka ďalším víťazstvám dosiahnutým na mori i na súši sa Atény pozoruhodne spamätali z úderu a mesto zažilo svoj zlatý vek. Jeho najslávnejší politik Perikles vyhlásil ohromný program prestavby mesta. Z tohto obdobia pochádzajú chrámy na Akropole vrátane Partenonu. Najlepší maliari, sochári, hudobníci, spisovatelia a myslitelia z východu i západu sa v zástupoch sťahovali do Atén a podieľali sa na ich rozkvete.
Neskôr Atény dvakrát padli. Najprv ich obsadili r.404 pred n. l. Sparťania a potom r.338 pred n. l. Macedónčania. Hoci zostali centrom kultúry a učenosti, postupne strácali svoj vplyv.

DEMOKRATICKÉ ATÉNY

Demokracia v Aténach bola založená na tom, že všetci občania s výnimkou žien, otrokov a cudzincov sa mohli vyjadrovať k správe mesta. Konali tak prostredníctvom rady, ktorú tvorili 500 občanov volených lósom na obdobie jedného roka. Každých desať dní sa občania zvolávali na účasť na zhromaždení, ktoré sa konalo na pahorku Pnyx. Na zhromaždení sa muselo zúčastniť najmenej 6000 občanov. Diskutovali o návrhoch rady a mohli ich schváliť alebo zamietnuť. Raz za rok mohlo zhromaždenie vyhostiť nepopulárnych politikov tak, že občania napísali ich mená na črepy hlinených nádob (ostrakizmus).