Staroveké Grécko

STAROVEKÉ GRÉCKO

Ani jedna zo starovekých civilizácií nemala taký trvalý vplyv na celý svet ako staroveké Grécko. Ešte aj dnes sa napodobňuje sloh gréckych stavieb. Grécki myslitelia položili základy matematiky a vedy a kládli si otázky o živote, ktorými sa zaoberáme i dnes. Myšlienka demokracie (vlády ľudu) má svoje korene v gréckych Aténach. To isté sa vzťahuje aj na moderné divadlo a dokonca mnohé naše slová majú pôvod v gréčtine.

MYKÉNY A OBDOBIE ÚPADKU

Rodiskom najstaršej známej európskej civilizácie v oblasti Egejského mora asi pred 40000 rokmi bol ostrov Kréta. Príčinou zániku tejto civilizácie bol obrovský výbuch sopky na ostrove Théra (dnešný Santorin) približne okolo r.1500 pred n. l. Čoskoro nato vtrhli na Krétu Achájci (Mykénčania) z pevninského Grécka. Tí v celej oblasti založili mestá, ale aj ich kultúra bola rozvrátená a Grécko založilo obdobie veľkého úpadku.

KLASICKÉ GRÉCKO

Postupne v Grécku vyrástli nové kvitnúce mestá a približne do obdobia okolo r.750 pred n. l. kladieme počiatky klasického Grécka. Klasické Grécko tvorilo viacero mestských štátov, z ktorých každý mal niekoľko tisíc obyvateľov. Najväčším mestským štátom (polis) boli Atény.
Spočiatku sa na vláde v mestských štátoch podieľalo niekoľko mocných príslušníkov aristokracie – bol to systém nazývaný oligarchia. Nepokoje, do ktorých vyústilo zneužívanie moci, nakoniec presvedčili ľudí, aby ustanovili vládu jednej osoby – tyrana. Jedným z najlepších tyranov v Aténach bol Solón, ktorý od r.594 pred n. l. vykonal viaceré reformy umožňujúce popri aristokracii podiel na moci ja príslušníkom strednej triedy – obchodníkom, remeselníkom a pod. Napriek tomu nepokoje pokračovali. Napokon okolo r.500 pred n. l. zvrhli niektoré grécke mestá svojich tyranov a nastolili vládu ľudu – demokraciu.

ZLATÝ VEK ATÉN

Približne v tom istom čase napadli Grékov Peržania. Prvý perzský útok odrazili v bitke pri Maratóne r.490 pred n. l., ale už v r.480 pred n. l. vstúpila perzská armáda do Atén a zničila všetky chrámy nachádzajúce sa v meste. Vďaka ďalším víťazstvám dosiahnutým na mori i na súši sa Atény pozoruhodne spamätali z úderu a mesto zažilo svoj zlatý vek. Jeho najslávnejší politik Perikles vyhlásil ohromný program prestavby mesta. Z tohto obdobia pochádzajú chrámy na Akropole vrátane Partenonu. Najlepší maliari, sochári, hudobníci, spisovatelia a myslitelia z východu i západu sa v zástupoch sťahovali do Atén a podieľali sa na ich rozkvete.
Neskôr Atény dvakrát padli. Najprv ich obsadili r.404 pred n. l. Sparťania a potom r.338 pred n. l. Macedónčania. Hoci zostali centrom kultúry a učenosti, postupne strácali svoj vplyv.

DEMOKRATICKÉ ATÉNY

Demokracia v Aténach bola založená na tom, že všetci občania s výnimkou žien, otrokov a cudzincov sa mohli vyjadrovať k správe mesta. Konali tak prostredníctvom rady, ktorú tvorili 500 občanov volených lósom na obdobie jedného roka. Každých desať dní sa občania zvolávali na účasť na zhromaždení, ktoré sa konalo na pahorku Pnyx. Na zhromaždení sa muselo zúčastniť najmenej 6000 občanov. Diskutovali o návrhoch rady a mohli ich schváliť alebo zamietnuť. Raz za rok mohlo zhromaždenie vyhostiť nepopulárnych politikov tak, že občania napísali ich mená na črepy hlinených nádob (ostrakizmus).
ATÉNY V OBDOBÍ ROZKVETU

V Aténach, ako i v ďalších gréckych mestách sa život sústreďoval na námestí (agora). Tu sa priatelia stretávali v tieni kolonád a obchodníci predávali svoj tovar, často z pódií nazývaných kykloi. V jednom rohu stál tholos, kde sa schádzali vedúce osobnosti rady. Nachádzal sa tu aj buleutérion (mestská radnica), kde sa zhromažďovala rada. Na pahorku týčiacom sa nad mestom stála Akropola, opevnenie obklopujúce rôzne chrámy spolu s Partenonom. Každoročne sa konali na počesť bohyne Atény tzv. panaténaie. Oslavy vrcholili dlhým sprievodom, ktorý sa spevom a tancom kráčal k Erechteionu, chrámu na Akropoli.

GRÉCKA VEDA A FILOZOFIA

Učenci starovekého Grécka, ako napr. Táles a Aristoteles, sa zaslúžili svojím pohľadom na svet a ustavičným kladením si otázok o veľa dôležitých objavov. Pytagoras a Euklides objavili základné matematické zákony. Archimedes vysvetlil, prečo lode plávajú. Anaxagoras zistil, že ak sa Slnko, Zem a Mesiac nachádzajú v jednej priamke, dochádza k zatmeniu Zeme. Mnoho myšlienok, ktoré sme považovali za nové, v skutočnosti objavili už Gréci. V tomto storočí sme iba získali istotu, že všetku hmotu tvoria maličké atómy, ale grécky učenec Demokritos prišiel na to už pred 2500 rokmi. Grécki myslitelia Platón a Sokrates premýšľali aj o tom, ako by sa ľudia mali správať a aký politický systém je najlepší. Ich myšlienky sa stali základom modernej filozofie.

GRÉCKE UMENIE

Len málo starovekých civilizácií vytvorilo také množstvo rôznorodých umeleckých diel ako Grécko. Neboli to len obdivuhodné stavby ako napr. Partenon, Ale aj celý rad nádherných sôch. Najslávnejším sochárom bol Praxiteles, ktorý svojou sochou bohyne Afrodity vytvoril prvý ženský akt.
Antické Grécko sa preslávilo aj svojím divadlom. Hry, ktorých autormi sú Sofokles, Euripides a Aristofanes, sa hrajú dodnes.

DÔLEŽITÉ DÁTUMY (PRED N. L.)

asi 1100 Začiatok obdobia veľkého úpadku
asi 800 Koniec obdobia veľkého úpadku. Homér píše svoje eposy.
776 Konali sa prvé olympijské hry – športové zápolenie gréckych
atlétov.
508 Počiatky demokratického zriadenia v Aténach.
490 Bitka pri Maratóne.
438 Stavba Partenonu.
393 Posledné olympijské hry až do ich obnovenia r.1896.
338 Macedónčania dobyli Grécko.