Reformou školského systému štát určoval hlavný smer školskej výchovy (ratio educationis). Škola sa stala dôležitým činiteľom v reformnej politike štátu. Mária Terézia vychádzala zo zásady, že škola je politikum, že hlavný smer výchovy určuje štát a školy musia byť štátne, bez vplyvu náboženských organizácií. Škola sa stala dôležitým činiteľom v reformnej politike štátu. Obsah vzdelania sa mal priblížiť potrebám života a štátu a vplyv cirkvi mal sa v ňom zredukovať. Vytvoril sa nový školský systém, ktorý zreformoval celé školstvo od začiatočných škôl až po univerzitu. Okrem jednotlivých typov škôl obsahoval študijný poriadok a administratívne predpisy, normy pre telesnú, rozumovú a mravnú výchovu. Cieľom výchovy bol občan, prakticky vzdelaný, primerane svojmu spoločenskému postaveniu. Školský systém vychádzal zo zásady, že vzdelanie je potrebné pre všetky spoločenské vrstvy, a preto členil jednotlivé stupne a typy škôl podľa vtedajšej spoločenskej štruktúry. Školy sa delili na ľudové a latinské. Tri typy ľudových škôl poskytovali základné vzdelanie, štvrtý typ slúžil na vzdelávanie učiteľov ľudových škôl. Na týchto školách sa malo vyučovať v reči príslušnej národnosti a nemčina sa odporúčala hlavne v mestských školách. Latinské školy mali tri stupne. Prvým boli trojročné gramatické triedy, ktoré spolu s gramatickými dvojročnými tvorili gymnázium. Tretí stupeň predstavovali akadémie, v ktorých mala dokončiť štúdium šľachtická mládež. Štát mal nad školami vrcholný dozor. Udržiavať budovy škôl a platiť učiteľov mali samotné obce.

Okrem toho zaviedla všeobecnú daňovú povinnosť, ktorou podstatne zvýšila štátne príjmy, centralizáciu verejnej správy, riadenie armády, vydala Nemesis Theresiana - jednotný trestný poriadok. Bola zavedená jednotná sústava dolnorakúskych mier a váh, zároveň boli zrušené hranice medzi jednotlivými hranicami, odstránené súkromné mýta a intenzívne sa začali budovať cesty.

Záver

V roku 1765 Mária Terézia ovdovela a úplne zmenila spôsob svojho života. Nechala si ostrihať svoje dlhé husté vlasy, šperky rozdala deťom, garderóbu dvorným dámam. Nosila len občas perly, symbol smútku a do konca života chodila v čiernom. Denne navštevovala hrob svojho muža v krypte kapucínov. Dvorné dámy sa nesmeli maľovať. Svoje päťdesiate narodeniny oslávila v tichosti. Zo šestnástich živo narodených detí jej šesť zomrelo. Nemala už síl znášať ďalšie rany osudu, napriek tomu však našla v sebe dosť energie ovplyvňovať ďalších pätnásť rokov stredoeurópsku politiku. Zomrela dňa 29.11.1780, večer pred deviatou za prítomnosti syna, vo veku 63 rokov v sídelnom meste Viedni.
Mária Terézia sa musela popasovať s úlohou byť citlivou ženou, dobrou matkou a zároveň byť statočným správcom verejných vecí až štyri desaťročia. Verila, že Boh jej dal poslanie. Neprosila sa oň, ale poslanie prijala. Nemusela sa zodpovedať ľuďom vo voľbách. Nikto ju nekontroloval, len vlastný rozum a vlastné srdce. A Boh, v ktorého verila.