Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Mníchovská konferencia

V roku 1937 sa zahraničko-politická pozornosť Nemecka začala presúvať do strednej Európy. Hitler bol presvedčený, že Anglicko a tiež Francúzsko sa už mlčky zriekli Československa, že prijali myšlienku, že túto otázku vyrieši Nemecko. Hitler nadobudol taký názor na základe reakcií Angličanov – Chamberlain, nový britský ministerský predseda, sa pripravoval na veľmocenskú dohodu s Nemeckom, od ktorej si sľuboval zabezpečenie britského imepéria pred útokom a vytvorenie takej medzinárodnej situácie, ktorá škrtne podiel Sovietskeho zväzu na rozhodovaní o európskych záležitostiach a odvedie nacistickú agresivitu východným smerom. Za túto dohodu bol ochotný ustúpiť Hitlerovi v strednej Európe. Vo vzťahu k ČSR bol ochotný presadiť požiadavky, s ktorými vystupovala fašistická piata kolóna – Henleinova strana.

ČSR „zelený prípad“ „Fall Grun“ – 12.3.1938 – nemecké jednotky vstupom do Viedne zlikvidovali rakúsky štát. Po Anšluse Rakúska Hitler pripravoval útok na ČSR. Hitler proklamoval svoje právo ochraňovať nemecké obyvateľstvo žijúce v ČSR. Henleinova strana mu mala pomôcť vytvoriť podmienky na zásah proti ČSR. Henlein dostal príkaz hlásiť požiadavky neprijateľné pre ČS vládu. 24.4. vyhlásila Sudetonemecká strana program, v ktorom pohraničné oblasti Č krajín by sa stali zvláštnou oblasťou spravovanou vo fašistickom duchu. Vo svojom konflikte s Nemeckom ČS vládne kruhy počítali výhradne s podporou Z mocností, predovšetkým Francúzska. Ale Francúzi sa dohodli s Angličanmi vystupňovať tlak na ČS vládu, aby ustúpila Hitlerovi. V polovici mája sa začali presúvať nemecké vojská k ČS hraniciam. 20.5. ČS vláda vyhlásila čiastočnú mobilizáciu. S plnou podporou Francúzska Nemecko rozvinulo priamy diplomatický útok proti ČSR. Pred ním ČS vláda postupne ustupovala. Anglicko vyšlo s návrhom, že vyšle do ČS nezávislého sprostredkovateľa na jednania s Nemeckom. Súhlasilo aj Francúzsko, ale bol to zásah proti zvrchovanosti ČSR. Sprostredkovateľom sa stal lord Walter Runciman – nemal najmenšie znalosti o národnostných pomeroch v ČSR, bol germanofil, bohatý lodiar. Prišiel 3.8., chcel v podstate prinútiť vládu, aby prijala Henleinove požiadavky.

Henleinova taktika „nedohodnúť sa“ sa dostala do slepej uličky. Henleinovci sa preto pokúsili 12.9. o prevrat a keď stroskotal tento pokus napadali teroristickými jednotkami pohraničie. 15.9. v Berchtesgadene sa stretli britský premiér Chamberlain s Hitlerom. Hitler mu oznámil, že bude jednať, ak ČS pohraničie bude pripojené k Nemecku a bude zrušená ČS-sovietka zmluva. Chamberlain mal námietky na oddelenie sudetských Nemcov od ČS, ale muselo to byť mierovými prostriedkami. 19.9. spolu vyzvali nótu pražskej vláde, že majú priznať požiadavky Nemecka, mali zrušiť francúzsko-ČS zmluvu. Svietsky zväz bol ochotný prijať pomoc ČS proti Nemecku aj bez Francúzska, ale Beneš nikdy sa neorientoval na pomoc samostatnú. 21.9. prijala ČS vláda požiadavky – Nemecko urobilo ďalšie kroky, aby dosiahlo medzinárodnú izoláciu ČSR. 20.9. sa Hitler dohodol s vládami Maďarska a Poľska, že tiež uznesú vlastné požiadavky voči ČSR. 22.9. na Godesbergskej schôdzi s Chamberlainom Hitler rozšíril rozsah oblastí, ktoré žiadal od ČS a chcel ich do 28.9.. Chamberlain sa obával, že tieto požiadavky, ktoré ČSR vydávajú napospas Nemecku sa mu už nepodarí presadiť.

23.9. už ČSR vyhlásilo úplnú mobilizáciu. ČS vláda odmietla gadesbergské požiadavky, upozornila Anglicko a Francúzsko, že požiadavky ničia korene štátu, ale oni aj tak hľadali spôsoby dohody s Hitlerom. Chamberlain vyslal k Hitlerovi svojho spolupracovníka. On ponúkol, že je ochotný jednať o prevode území aj so zástupcami Francúzska a Talianska; predložili aj časový harmonogram, aby Mussolini takúto schôdzku sprostredkoval. ýsledok – rozhodnutie nacistického vodcu usporiadať konferenciu zástupcov Nemecka, Talianska, Anglicka a Francúzska o odstúpení pohraničia českých krajín Nemeckej ríši. 29.9.1938 sa v Mníchove stretli Hitler, Mussolini, Chamberlain a Daladier, aby bez účasti ČS predstaviteľov rozhodli o osude ČSR. ákladom jednania bol Mussoliniho návrh, pripravený nemeckou diplomaciou. Bez väčšej diskusie bol prijatý. 30.9. ČS vláda prijala od Anglicka a Francúzska mapu s vyznačenými oblasťami aj časový harmonogram – povedali, že ak neustúpia ani sa nebudú interesovať.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk