Príčiny výhry Sparty: 1. Vojenská prevaha (dobudovanie loďstva); 2. Atény strácali spojencov 3. Hospod. úpadok Atén - úteky otrokov. Dôsledok: Hegemónia Sparty nad celým Gr.; nastolenie oligarchie - nespokojnosť ľudu; vznik protispartských spolkov; nastúpenie Macedónie. Macedónsky štát

Prírodne podmienky: hornatá krajina na S Grécka, pastierstvo, keď už Grécko bolo rozvinutý štát tu sa ešte len rozpadalo rodové zriadenie; Otázka prístupu k moru: využívali rozpory medzi gréckymi mestami, najprv porazili súpera potom aj spojenca.; (Absolutistická forma vlády - kráľ, aristokracia)
Filip II. (359 - 336 pred. n. l.)
Alexander Veľký (336-323 pred. n. l.)
Vznik polis

Grécko bolo takmer vždy rozdelené na jednotlivé oblasti s centrami. Týmito centrami boli grécke mestské štáty – POLIS. Tieto štátiky medzi sebou súperili o nadvládu nad ostatnými, alebo o významnejšie postavenie v rôznych spolkoch. Dôvodom nejednotnosti boli jednak zlé prírodné podmienky, kde členitý hornatý terén dával len málo možností na aktívnejšiu spoluprácu po súši a vytvorenie kompaktnej ríše. V neposlednej rade to bolo aj dôsledkom túžby po samostatnosti a ctižiadosti jednotlivých miest, ale i odlišnosť spoločenských systémov a pravidiel. Nezávislosť a samostatnosť sa nakoniec ukázali byť tou hybnou silou gréckeho rozkvetu.
Umiestnenie polis väčšinou pri mori rozvinulo obchod v stredomorí do nebývalých rozmerov. V súvislosti s rozvinutím obchodu na mori sa významnými strediskami obchodu stali prístavy ( najznámejší z nich je Pireus ). Spolu s námornými obchodnými plavbami do známych oblastí prenikali aj do nepoznaných končín s cieľom nájsť nové odbytiská pre svoj tovar. Na mnohých miestach zakladali kolónie, ktoré boli poväčšine takisto samostatné. Napriek rôznym odlišnostiam medzi jednotlivými štátikmi a ich vzájomnej vzdialenosti, tvorili jednu federáciu. Spájala ich príbuzná reč, rovnaká kultúra, náboženstvo, obchod, ale dôležitým dôvodom, ktorý ich spájal bola potreba ochrany pred spoločným vonkajším nepriateľom. Vtedy sa spojili bez ohľadu na vzájomné nezhody a vytvorili spoločnú armádu na obranu Grécka. Dôležitým spojivom bol tiež grécky pocit spolupatričnosti a hrdosť na svoj pôvod a históriu. Všetky grécke kmene bez ohľadu na odlišnosť ich jazyka a doby ich príchodu boli považované za hellénské.