Samotní eupatridovia nepodliehali kontrole. Navyše vplyvom prudkého rozmachu obchodu pribúdalo bohatých ľudí vyradených z účasti na moci.
Uverejnením zákonov Dracónom v roku 620 pred Kristom začína nová etapa zapájania ľudu do diania v štáte. O 30 rokov neskôr sú všetkým Aténčanom uznané rovnaké politické práva. O tento nový systém nazvaný demokracia sa paradoxne pričinil eupatrid Solón. Nové usporiadanie rozčlenilo slobodných Aténčanov do 4 skupín, podľa majetku. Prvá trieda boli bohatí vlastníci. Druhá a tretia boli strední vlastníci. Posledná bola drobní vlastníci a platení zamestnanci. Všetci, ktorí zbohatli bez ohľadu na pôvod, sa mohli dostať do najvyšších úradov. Privilégiom, ktoré bolo najvyššej triede ponechané bolo, že môžu menovať archontov. Tí však už nemohli vydávať zákony. Toto právo pripadlo zhromaždeniam tried. Prvé sa nazývalo bulé. Bolo tvorené 400 občanmi z prvých tried. Bulé navrhovalo zákony. Druhé združenie tvorené ľudom schvaľovalo zákony a volalo sa ekklesia. Vylúčení z diania boli otroci. Nemali práva avšak na rozdiel od otrokov v Sparte sa mohli vykúpiť a potom žiť plnohodnotný život s právami. Demokraciu v Aténach v niektorých obdobiach prerušila vláda tyranov. Nie však v dnešnom chápaní. Tyran bol panovník s absolutistickou vládou. Známy príklad je vláda Peisistrata ( od roku 561 do roku 527 pred Kristom ), ktorý nerešpektoval existujúce zákony, ale svoju moc nezneužil. Práve naopak. Podporoval obchod, umenie, postavil námorné obchodné loďstvo a za jeho vlády zažili Atény nebývali rozkvet. V roku 509 pr. Kr. sa pričinením archonta Kleistena vylepšila vtedajšia demokracia. Triedy boli zrušené a ich miesto zaujalo 10 rodov; z každého z nich vylosovali 50 občanov, ktorí vytvorili novú bulé. Bulé nahradila vládu archontov a vládla v skupinách po 10 osôb v 36 dňových cykloch. Ekklesia naďalej schvaľovala zákony. Kto by sa chcel zmocniť vlády a zvrhnúť demokraciu bol by na 10 rokov vyhnaný. Táto reforma bola definitívna. Atény teraz zažívali svoju zlatú dobu. Rozvoj obchodu, zakladanie kolónií, vrchol v umení.
Aténčania pochopili nutnosť vzdelania, a preto sa deti v škole učili grécky jazyk, poéziu, matematiku ale i gymnastiku.
Vojenská služba trvala 3 roky, od 17 do 20 rokov. Nebola však taká tvrdá, ako sparťanská. Slúžila na zocelenie tela.

Grécko-perzské vojny

V roku 499 pred Kristom sa grécke kolónie v Malej Ázii začlenené nasilu do Perzskej ríše začali búriť proti Peržanom ohrozujúcim ich obchodné cesty, Atény im poslali na pomoc svoje loďstvo.