Keď raz večer videl ako sa jeden vojak trasie od zimy, posadil ho na svoje miesto so slovami: „ Ak by si sa narodil medzi Peržanmi, bol by si spáchal hrdelný zločin, keby si sa posadil do kráľovského kresla, keďže si sa narodil v Macedónii je ti to dovolené“. Dáreios keď už vedel akého má proti sebe súpera ponúkol Alexandrovi tretinu ríše a množstvo zlata. Alexandrovi to však nestačilo, mohol mať predsa celú ríšu.
V roku 333 pr. n. l. pripojil Alexander k svojej ríši Egypt a toho istého roku 1. októbra sa stretol v rozhodujúcej bitke s Peržanmi. Alexander mal vtedy najväčšiu armádu: 40 000 pešiakov a 7 000 jazdcov. Na Perzskej strane sa stretlo údajne 40 000-1 mil. pešiakov 40 000 jazdcov a stovky vojnových vozov. Táto armáda však bola rovnako nekvalitná ako všetky predtým a jediní kvalitní vojaci bola kráľova osobná stráž asi 4 000 vojakov a aj s toho tvorili Grécky žoldnieri polovicu.
Teraz už mal Alexander otvorenú cestu do Persepola, najbohatšieho mesta Perzie. Alexander tu našiel vyše 3 000 ton drahého kovu a celé rabovanie ukončil tým že osobne vypálil Xerxov palác ako symbol dobytia perzskej ríše. Tu mu hrozilo nebezpečenstvo zo strany macedónskych šľachticov, no spred tohto sprisahania sa vyslobodil. Potom popravil Perzského generála Bessa, ktorý zabil Dáreia a dosadil sa na Perzský trón. Alexandrovi toto víťazstvo nestačilo, bol odhodlaný prebojovať sa až na koniec sveta. Grécka armáda teda postupovala ďalej na východ, čiastočne aj na sever. Bojoval s mnohými kmeňmi a národmi. Prešiel cez nehostinné pohoria a púšte a zdolal všetky nástrahy Ázie až sa dostal k Indii, ku rieke Bias. Alexander si myslel, že koniec sveta už má na skok, no tu zistil že sa pred ním rozprestiera dlhočizná India, ktorá je pokrytá nebezpečnou džungľou. Aj napriek tomu bol odhodlaný ísť a uskutočniť svoj sen, no tu musel prvý krát cúvnuť. A to nie kvôli nepriateľovi, ale kvôli vlastnej armáde. Jeho vojaci vyčerpaní s tak dlhého ťaženia a toľkých bitiek odmietali pokračovať. Chceli sa vrátiť domov k rodinám a užiť si bohatstvo nadobudnuté počas celého tohto ťaženia. Alexander sa teda musel vrátiť späť.
Cesta späť bola ešte náročnejšia, pretože už boli všetci vyčerpaní. V roku 324 pr. n. l. prišiel do Susy a pustil sa do reorganizácie ríše. O rok neskôr prišiel do Babylónu a pripravoval výpravu do Arábie. Tu Alexander „Veľký“ III. Macedónsky, Ten ktorého nikto nikdy neporazil, Ten čo sa takmer stal pánom Ázie, Ten ktorého sa bál kráľ najväčšej ríše Perzie a ktorý Perziu dobyl, Ten ktorý ako 33 ročný stál na čele jednej z najväčších ríš sveta, 13. júna roku 323 pr. n. l. podľahol obyčajnej malárii. Tento VEĽKÝ človek ovplyvnil vývoj celého sveta.