z rodu Marovejovcov začal franskú expanziu na juh a juhozápad
- ovládol celé dnešné Francúzsko až po Pyreneje, Severozápadnú časť Nemecka od ústia Rýnu až k švajčiarskym hraniciam
- v expanzii pokračovali aj jeho nástupcovia, ktorí získali Burgundsko, celé severné predhorie Álp až k Salzburgu, Bavorsko a Durínsko
Správa ríše
- prvky rímskej štátnej správy
- základom sú menšie územno-správne jednotky grófstva na čele s barónmi
- popri grófstvach existujú aj germánske kmeňové kniežatstvá na čele s vojvodcami
- aristokracia: vojenská a provinčná
- provinčná aristokracia mala prevahu v Galii
- na územiach napravo od Rýnu mala prevahu vojenská aristokracia
- vytvára sa zvláštna vrstva – obrnení jazdci (rytieri)
- hranice ríše boli temer neustále ohrozované vojenskými vpádmi
- okrajové oblasti boli rozdelené na špeciálne vojensko-správne jednotky – marky
- na čele marky stál markgróf
Právo
- najstarším je Lex Salica (zač. 6. str.)
- prvky rímskeho aj germánskeho obyčajového práva
Majordómovia
- pôvodne úradníci, ktorí zabezpečovali zásobovanie kráľovského dvora, riadili štátnu správu ...
- v 7. str. sa titul Majordómus stal dedičným
- slabí Merodejovský králi sa stávajú len bábkou v ich rukách
Pipin II. (687 – 714)
- pôvodne bol majordómom len v Austrálii
- podarilo sa mu zjednotiť všetkých Frankov
- pre pápeža dobyl územie bývalého Ravenského exarchátu. ktorý predtým patril pod byzantskú zvrchovanosť
- v 7. str. sa začalo dlhodobé zasahovanie Frankov do diania na Apeninskom polostrove
Karol Martel (714 – 741)
- syn Pipina II.
- kráľ sa mu už vo všetkom podriaďoval
- v roku 732 v bitke medzi mestami Tours a poiters zastavil dovtedy neporaziteľných moslimov a ďalšiu expandáciu Arabskej ríše
Pipin III. Krátky (751 – 768)
- syn Karola Martela
- dosiahol osamostatnenie moci dovtedajších majordómov
- založil Karolovskú dynastiu
- pápež ho pomazal a vzniklo spojenie medzi cirkvou a franským kráľovstvom
- porazil Longobardov a získané územie daroval cirkvi (Pipinova donácia)
Karol Veľký (768 – 814 )
- najvýznamnejší franský kráľ
- v roku 774 získal Longobardskú korunu
- v roku 800 ho pápež korunoval za rímskeho cisára
- Franská ríša dosahuje svoj najväčší územný rozmach
- podnikal veľké množstvo vojenských výprav, preto sa snažil presadiť vojenskú povinnosť všetkých slobodných obyvateľov ríše
Rozvrátenie Avarského kaganátu
- znamenalo oslobodenie našich predkov spod Avarskej nadvlády a začiatok samostatného štátneho vývoja
Karolínska renesancia
- v ríši pôsobila vrstva vzdelancov, ktorí čítali a prepisovali diela antickej literatúry
- správa štátu vyžadovala štátnu byrokraciu, ktorej úlohou bolo zvládnuť písomný styk a písomnú evidenciu
- Karol Veľký podporoval zakladanie škôl
Ľudovít Pobožný (814 – 840)
- v roku 817 vydal zákon o jednote štátu – Ordinatio imperii
- v roku 843 podpísali jeho synovia Verdúnsku zmluvu, ktorá Franskú ríšu definitívne rozdelila na tri časti
Rozdelenie Franskej ríše (843)
- Západofranská ríša; územie Francúzska; Karol Hollý
- Východofranská ríša; územie Nemecka; Ľudovít Nemec
- Porýnie a severné Taliansko; Lothar

Byzantská ríša

- pomenovanie získala podľa osady Byzancion (Konštantínopol, Carihrad)
- miešali sa tu prvky antickej, orientálnej a stredovekej kultúry
Justinián I.