Na svete sú stavby a diela, ktoré od nepamäti fascinovali ľudstvosvojou tajomnosťou, veľkosťou a vznešenosťou.
Sú to:
1. Egyptské pyramídy
2. Semiramidine visuté záhrady v Babylone
3. Artemidin chrám v Efeze
4. Diova socha v Olympii
5. Mauzóleum v Halakarnasse
6. Rhodský Kolos
7. Maják na ostrove Faros

SEDEM DIVOV SVETA
Toto poradie navrhol grécky spisovateľ Filón Byzantský. Zloženie je ustálené a v súčasnosti azda jediné, v akom sa sedem divov uvádza vo všetkých iných moderných publikáciách, čiže sa dá pokladať za oficiálne.

SEMIRAMIDINE VISUTÉ ZÁHRADY V BABYLONE

“Prístupová cesta k Záhradám sa zvažovala akoby z kopca a časti budovy rástli jedna z druhej, vrstva na vrstve… Na tom všetkom bola zemina… a do nej boli nahusto nasádzané stromy každého druhu takého, ktorý svojou veľkosťou, alebo iným pôvabom pôsobil pozorovateľovi pôžitok… Vodné stroje vo veľkej hojnosti (dvíhali) vodu z rieky, aj keď zvonka to nikto nemohol vidieť.”
Diodorus Siculus

Babylonské visuté záhrady sú mladšie ako egyptské pyramídy. Zakladali ich, keď už bola na svete Odyssea a vyrastali staré grécke mestá. A zatiaľ čo pyramídy prežili všetko a všetkých a žijú dodnes, visuté záhrady nemali dlhý život - zanikli zároveň s Babylomom, majestátnym, ale nepevným hlineným kolosom. Visuté záhrady predstavujú teda zánik asýrsko-babylonskej ríše, vrstovníčky a sokyne starého Egypta. Záhrady, vybudované babylonskými staviteľmi boli štvorpodlažné.
Podľa najnižších rozmerov mali byť tieto hradby 22 metrov vysoké,(t.j. jako päť či šesťposchodový dom), hradba bola najmenej šesť až osem metrov široká. Klenby terás spočívali na stĺpoch vysokých 25 m. Celá stavba mala obvod hradieb oklolo 90(!) kilometrov. Plošiny terás boli vyštvané vrstvou tŕstia, zaliateho asfaltom a pokrytého olovenými platňami, aby voda nepresakovala na dolné poschodie. Na tom všetkom bola uložená vrstva zeme, dosť hrubá na to, aby tu mohli rásť veľké stromy.