Osídlenie

Krajina Rimanov dostala meno od Grékov podľa kmeňa Italov, s ktorými sa stretli na juhu Apeninského polostrova. Prvé stopy života ľudí pochádzajú z 20. až 15.tisícročia pnl., početnejšie sú však od 5.tisícročia pnl. O pôvode najstaršieho obyvateľstva nevieme nič určité; kultúru usadlíkov z úrodných nížin spred 2.tisíc rokov pnl. nazývame terramarnskou a kultúru ľudu doby železnej (od r.1000 pnl.) villanovskou. Taliansko 6.stor pnl. obývala pestrá zmes kmeňov; a jej budúci páni boli ešte barbari, prišelci zmiešaní s terramarnskými a villanovskými obyvateľmi: Ligurovia boli na SZ pobreží (okolie Janova), Sikeli a Sikani na Sicílii, v strednej Itálii to boli kmene Italikov (Umbrovia okolo horného Tiberu, Sabellci, Kampánci a najdôležitejší Latinovia). Severne od Ligurov v Pádskej nížine sa neskôr usídlili Galovia (čiže Kelti), východne Veneti v oblasti dnešných Benátok. Na Sicílii a Sardínii žili semitskí Kartáginci. Z pohľadu historika bol pre Rím rozhodujúci vplyv dvoch národov: Etruskov na SZ a všadeprítomných Grékov.

Etruskovia

Do dejín Itálie vstúpili asi v 8.stor. pnl. Obývali územie od Álp po Tiber, v 6.stor. pnl. ovládli tretinu polostrova s početnými osídleniami od Korziky po Jadran (dnešná Tarquinia, Capua, Pisa, Perugia, Florencia, Bologna, etc). Stavali mestá s pokročilou architektúrou (Italikovia mali vtedy drevené chatrče), veľkolepé hrobky s maľbami, boli zruční šperkári, sochári, remeselníci, roľníci, námorníci a vojaci. Rimania od nich prebrali technológie, symbol zväzkov prútov so sekerami /fasces/, purpurovú tógu, zápasy gladiátorov, veštenie a množstvo bohov. Výboje Etruskov obmedzovali Gréci, federácia etruských kráľovstiev sa rozpadla po námornej bitke pri gréckom polis Kúmy /Kýmé, Cumae/ r.474 pnl. Vyše sto rokov si udržali len kultúrnu prevahu. Zanechali nám dve záhady: nevieme odkiaľ pochádzajú a napriek 10.000 dokumentom, rozlúštenému písmu (vyvinuté zo starej gréckej alfabety) nerozumieme jazyku/ reči Etruskov.

Gréci

Obývali talianske pobrežie min. od 8.stor. pnl., keď prebiehala veľká kolonizácia. Totiž ich ideálom bola polis eusynopta, nepreľudnená obec. Prvé vznikli Kúmy, vysťahovalci z Kúm po dni plavby založili Nea polis- Neapol. Ďaľšie boli Massalia- Marseille v Lionskom zálive, ostrov Capri, Region, Taras, Tarent, Sybaris, Krotón (Pytagoras tu žil) a mnohé iné. Najdlhšie sa udržali osady na Sicílii zoskupené v silnej aliancii: Selinus, Akragas (Empedokles), Messana, Syrakúzy (Archimedes), etc. Prítomnosť tak vzdelaného a civilizovaného národa pomohla ostatným rýchlejšie prekonať štádium „barbarov“. Gréci im odovzdali písmo, divadlá, chrámy, božstvá, olivy a hrozno, politickú vyspelosť a umelecké poklady. Keď už Rimania boli pánmi sveta aj Acháje, stále trpeli, mysliac si, že nedokážu prekonať grécke umenie.

Doba kráľovskár.753- 510 pnl.

Toto obdobie dejín nie je dostatočne podložené historickými prameňmi, preto sa doplňuje tradičnou (nepotvrdenou) verziou. Podľa tradície Rím založili Romulus a Remus v r. 753 pnl. Romulus sa stal prvým kráľom, rozdelil ľudí na dve skupiny: tých v nižšom postavení nazval plebejci /pleo- množstvo, plebs- ľud/ a bohatšiou vrstvou boli patricijovia /patres- otcovia/. Vytvoril sociálne previazanie; plebejcov dal pod ochranu patricijom a plebejci im boli recipročne zaviazaní /patronát; patrón a klient/. Patricijov rozdelil na tri kmene /tribus/, každý mal desať skupín rodov /curia/, na čele rodu stál starešina /principes/. Príslušníci rímskeho národa sa schádzali podľa kúrií na zhromaždeniach, nazvaných comitia curiata (čiže rímski občania boli len patricijovia). Poradným orgánom panovníka sa stal 100členná rada starších- senát. Časť pôdy /hereditum/ pridelil ľuďom, ostatná zostala v kolektívnom vlastníctve /ager publicus/.