referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Demeter
Utorok, 26. októbra 2021
Staroveký Rím
Dátum pridania: 07.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: istarion
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 027
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 11.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 19m 40s
Pomalé čítanie: 29m 30s
 
Prvá púnska vojna r.264- 241 pnl.

Keď sa sicílska osada Grékov Messina dostala do konfliktu s Heirónom II. (Pyrrhov potomok) požiadala o pomoc Rím aj Kartágo. Pomalí Rimania už našli v meste púnsku osloboditeľskú posádku a po roztržke sa boje natiahli na 23 rokov. Spočiatku Rím nemal premožiteľa na zemi a na mori bolo pánom kartáginské loďstvo. Nakoniec zvíťazil Rím a získal Sicíliu, Sardíniu a Korziku plus kontribúciu vyše 83.000 kg striebra.

Druhá púnska vojna r.218- 202 pnl.

Mier považovalo Kartágo za vynútený a stratu území si vynahradilo obsadením Hispánie, kde vtedy boli strieborné bane. Veliteľ Hannibal zostavil obrovskú armádu o sile 120.000 mužov, 16.000 jazdcov, okolo 50 slonov a 50 lodí. Rimania nestíhali reagovať, úspešne dokonávali vojnu s Galmi. Hannibal nechal časť mužov v Hispánii a zvyšok sa podujal zničiť centrum rímskej moci. Pochodovali cez Pyreneje, prekročili Alpy (kde za mesiac stratili 30.000 mužov) a proti vydeseným Rimanom našiel spojencov v Galoch. R. 217 zvíťazili pri Trasimenskom jazere, r. 216 pri dedinke Kanny. Hannibal v plnej sile čakal, nenapadol Rím a získaval ďaľších spojencov, čo bola zásadná chyba. Zvrat vo vojne nastal r.211 pnl., Rím sa osmelil, dobyl pár miest (Capua, Syrakúzy, Akragas, Tarent) a r.204 sa vylodil na africkej pôde. Hannibal sa musel vrátiť; vojská sa stretli pri Zame, 150km JZ od Kartága, kde Hannibal prehral. Rím získal novú provinciu Hispánia a Kartágo stratilo vojnové slony, lode, územi, 262.000kg striebra a právo viesť vojnu bez súhlasu Ríma.

Tretia púnska vojna r.149- 146 pnl.

Spojenec Ríma numidský kráľ Massinis vyvolal konflikt s Kartágom, ktoré sa rozhodlo brániť, Rím to využil ako zámienku a tri roky obliehal jeho hradby a zrovnal mesto so zemou. Rím vyhlásil provinciu Afrika. (r.148 provincia Macedónia, r.146 provincia Achája, r.133 pnl. provincia Malá Ázia)

Obdobie vojen a rozpadu republiky do r.31 pnl.

V dôsledku úspešného získavania nových území (prílev otrokov, koristi, lacného obilia) sa prehlbovali majetkové rozdiely medzi občanmi. Niektorí z nich vlastnili obrovské pozemky /latifundie/. Chudobní sa čoraz viac dožadovali spravodlivosti, hlásali pokrokové myšlienky, nazývame ich populári /populus/. Ľudia s konzervatívnymi názormi (a väčšinou s veľkým majetkom) boli optimáti /optimus- najlepší/. Na čelo populárov sa postavili bratia Gracchovci. R.133 pnl. Tiberius Gracchus zaviedol pozemkovú reformu a jedna rodina mohla mať max. 1000 jutrov pôdy (asi 250 ha). Tiberius bol zavraždený, jeho mladší brat Gaius pokračoval v reformách. Presadzoval predaj obilia za najnižšie ceny pre chudobu a obyvateľov provincií (spojencov) chcel vyhlásiť za rímskych občanov. Jeho odporcovia ho vyhnali z Ríma, Gaius spáchal samovraždu. Po jeho odstránení sa v Ríme rozpútal teror, konzervatívci prenasledovali svojich nepriateľov. Po vojnách v provinciách sa boj presunul do centra ríše, občianska vojna trvala od r.88- 82 pnl. Optimátov viedol Lucius Cornelius Sulla, jeho protivníkom bol Gaius Marius. Vyhrali optimáti a Sulla vyhlásil doživotnú diktatúru a začal s vraždením politických odporcov. Vytvárali sa zoznamy nežiadaných osôb /proskripcie/, boli postavení mimo zákon.

R.79 sa Sulla neočakávane vzdal úradu, o rok nato zomrel. Po niekoľkých menších vzburách vypuklo v Capui r.73 najväčšie povstanie otrokov pod vedením Spartaka o sile 150.000 ľudí. Porazil ich r.71 Crassus a cesta Via Apia do hlavného mesta bola lemovaná telami 6000 otrokov a gladiátorov. K moci sa dostali Pompeius (mal vplyv na východe) a Crassus, ktorých r.60 spojil Gaius Julius Caesar (pôsobisko v Gálii). Caesar sa nechal vyhlásiť za tretieho konzula a uzavreli tajnú dohodu- prvý truimvirát. Keď starý Crassus r.54 zomrel v bojoch v Mezopotámii, vyostrili sa vzťahy Caesara a Pompeia. Caesar pochodoval na Rím, prekročil rieku Rubikon („kocky sú hodené“) a zaútočil na mesto- druhá občianska vojna v r.49- 45 pnl. Víťaz Caesar postupne prebral všetky právomoci, vykonal dôležité reformy a stal sa prvým monarchom, chcel sa dokonca vyhlásiť za kráľa. Odpor Rimanov k tomuto titulu bol jeden z mnohých dôvodov, prečo ho jeho protivníci r.44 zavraždili. Caesar bol veľmi obľúbený muž, svoju moc získal formálnou (ústavnou) cestou, uplatňoval politiku „chlieb a hry“ a uskutočnil obdivuhodné reformy (osobité výhody pre armádu, sociálny program pre chudobu, občianstvo pre vzdelaných Nerimanov, zrovnoprávnenie italského a koloniálneho obyvateľstva s rímskym, presun právomocí na mestá, reforma kalendára, nové stavby). Na druhej strane bol chamtivý (ukradol Rímu takmer 10 ton zlata), promiskuitný, márnotratný, bažil po moci. Jeho 8 mesačná vláda sa však hodnotí ako prospešná. Ľud mu po smrti odpustil, podľa závetu do daru dostali krásne záhrady na brehu Tiberu a na hlavu 300 sesterciov!
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Staroveký Rím SOŠ 2.9731 2135 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9718 3099 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9183 5529 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9329 481 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.8147 1360 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9657 2009 slov
Staroveký Rím GYM 2.9145 901 slov
Staroveký Rím GYM 2.9353 1398 slov
Staroveký Rím GYM 2.9607 1358 slov
Staroveký Rím 2.9176 1502 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.