Prvá púnska vojna r.264- 241 pnl.

Keď sa sicílska osada Grékov Messina dostala do konfliktu s Heirónom II. (Pyrrhov potomok) požiadala o pomoc Rím aj Kartágo. Pomalí Rimania už našli v meste púnsku osloboditeľskú posádku a po roztržke sa boje natiahli na 23 rokov. Spočiatku Rím nemal premožiteľa na zemi a na mori bolo pánom kartáginské loďstvo. Nakoniec zvíťazil Rím a získal Sicíliu, Sardíniu a Korziku plus kontribúciu vyše 83.000 kg striebra.

Druhá púnska vojna r.218- 202 pnl.

Mier považovalo Kartágo za vynútený a stratu území si vynahradilo obsadením Hispánie, kde vtedy boli strieborné bane. Veliteľ Hannibal zostavil obrovskú armádu o sile 120.000 mužov, 16.000 jazdcov, okolo 50 slonov a 50 lodí. Rimania nestíhali reagovať, úspešne dokonávali vojnu s Galmi. Hannibal nechal časť mužov v Hispánii a zvyšok sa podujal zničiť centrum rímskej moci. Pochodovali cez Pyreneje, prekročili Alpy (kde za mesiac stratili 30.000 mužov) a proti vydeseným Rimanom našiel spojencov v Galoch. R. 217 zvíťazili pri Trasimenskom jazere, r. 216 pri dedinke Kanny. Hannibal v plnej sile čakal, nenapadol Rím a získaval ďaľších spojencov, čo bola zásadná chyba. Zvrat vo vojne nastal r.211 pnl., Rím sa osmelil, dobyl pár miest (Capua, Syrakúzy, Akragas, Tarent) a r.204 sa vylodil na africkej pôde. Hannibal sa musel vrátiť; vojská sa stretli pri Zame, 150km JZ od Kartága, kde Hannibal prehral. Rím získal novú provinciu Hispánia a Kartágo stratilo vojnové slony, lode, územi, 262.000kg striebra a právo viesť vojnu bez súhlasu Ríma.

Tretia púnska vojna r.149- 146 pnl.

Spojenec Ríma numidský kráľ Massinis vyvolal konflikt s Kartágom, ktoré sa rozhodlo brániť, Rím to využil ako zámienku a tri roky obliehal jeho hradby a zrovnal mesto so zemou. Rím vyhlásil provinciu Afrika. (r.148 provincia Macedónia, r.146 provincia Achája, r.133 pnl. provincia Malá Ázia)

Obdobie vojen a rozpadu republiky do r.31 pnl.

V dôsledku úspešného získavania nových území (prílev otrokov, koristi, lacného obilia) sa prehlbovali majetkové rozdiely medzi občanmi. Niektorí z nich vlastnili obrovské pozemky /latifundie/. Chudobní sa čoraz viac dožadovali spravodlivosti, hlásali pokrokové myšlienky, nazývame ich populári /populus/. Ľudia s konzervatívnymi názormi (a väčšinou s veľkým majetkom) boli optimáti /optimus- najlepší/. Na čelo populárov sa postavili bratia Gracchovci. R.133 pnl. Tiberius Gracchus zaviedol pozemkovú reformu a jedna rodina mohla mať max. 1000 jutrov pôdy (asi 250 ha). Tiberius bol zavraždený, jeho mladší brat Gaius pokračoval v reformách. Presadzoval predaj obilia za najnižšie ceny pre chudobu a obyvateľov provincií (spojencov) chcel vyhlásiť za rímskych občanov. Jeho odporcovia ho vyhnali z Ríma, Gaius spáchal samovraždu. Po jeho odstránení sa v Ríme rozpútal teror, konzervatívci prenasledovali svojich nepriateľov. Po vojnách v provinciách sa boj presunul do centra ríše, občianska vojna trvala od r.88- 82 pnl. Optimátov viedol Lucius Cornelius Sulla, jeho protivníkom bol Gaius Marius. Vyhrali optimáti a Sulla vyhlásil doživotnú diktatúru a začal s vraždením politických odporcov. Vytvárali sa zoznamy nežiadaných osôb /proskripcie/, boli postavení mimo zákon.

R.79 sa Sulla neočakávane vzdal úradu, o rok nato zomrel. Po niekoľkých menších vzburách vypuklo v Capui r.73 najväčšie povstanie otrokov pod vedením Spartaka o sile 150.000 ľudí. Porazil ich r.71 Crassus a cesta Via Apia do hlavného mesta bola lemovaná telami 6000 otrokov a gladiátorov. K moci sa dostali Pompeius (mal vplyv na východe) a Crassus, ktorých r.60 spojil Gaius Julius Caesar (pôsobisko v Gálii). Caesar sa nechal vyhlásiť za tretieho konzula a uzavreli tajnú dohodu- prvý truimvirát. Keď starý Crassus r.54 zomrel v bojoch v Mezopotámii, vyostrili sa vzťahy Caesara a Pompeia. Caesar pochodoval na Rím, prekročil rieku Rubikon („kocky sú hodené“) a zaútočil na mesto- druhá občianska vojna v r.49- 45 pnl. Víťaz Caesar postupne prebral všetky právomoci, vykonal dôležité reformy a stal sa prvým monarchom, chcel sa dokonca vyhlásiť za kráľa. Odpor Rimanov k tomuto titulu bol jeden z mnohých dôvodov, prečo ho jeho protivníci r.44 zavraždili. Caesar bol veľmi obľúbený muž, svoju moc získal formálnou (ústavnou) cestou, uplatňoval politiku „chlieb a hry“ a uskutočnil obdivuhodné reformy (osobité výhody pre armádu, sociálny program pre chudobu, občianstvo pre vzdelaných Nerimanov, zrovnoprávnenie italského a koloniálneho obyvateľstva s rímskym, presun právomocí na mestá, reforma kalendára, nové stavby). Na druhej strane bol chamtivý (ukradol Rímu takmer 10 ton zlata), promiskuitný, márnotratný, bažil po moci. Jeho 8 mesačná vláda sa však hodnotí ako prospešná. Ľud mu po smrti odpustil, podľa závetu do daru dostali krásne záhrady na brehu Tiberu a na hlavu 300 sesterciov!