referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Staroveký Rím
Dátum pridania: 07.07.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: istarion
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 027
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 11.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 19m 40s
Pomalé čítanie: 29m 30s
 
Za Trajána dosiahla r.100 Rímska ríša najvačší územný rozsah. Vystriedal ho Hadrianus (r.117- 138), ďalej nerozširoval územie, niektorých sa dokonca vzdal, lebo ich udržanie stálo nemalé finančné prostriedky. Staval obranné valy a limes romanus. Jeho nástupcom bol Antonius Pius (r.138- 161), ktorý dal pomenovanie dynastii od Nervu po Commoda- Antoninovci. R.161 nastúpil na trón Marcus Aurelius, štátnik, vojak, diplomat a filozof. Ako prvý si určil spoluvládcu, najprv veliteľa Lucia Vera a potom svojho syna Commoda. Bojoval s Partmi na východe a r.167 sa presunul do Podunajska, kde ríšu ohrozovali germánske kmene Markomanov a Kvádov. Boje trvali do r.171, keď Rimania prekročili Dunaj. Druhá vlna bojov prebehla po povstaniach v Sýrii a Egypte v rokoch 177-180. Víťazný mier uzatvoril už jeho syn, Marcus tesne predtým zomrel, asi v dnešnej Viedni. Commodus vládol v r.180-192, zaviedol teror, stratil dôveru ľudu i senátu, nakoniec ho zabili. Z tohto obdobia na Slovensku máme nápis na trenčianskej skale z r.179 a vojenské tábory (Devín, Stupava, Blava, Rusovce, Šurany, Iža, Štúrovo). Po Commodovej smrti nastal zmätok, k moci sa dostal Septimus Severus, zakladateľ novej a poslednej významnej dynastie kráľov, vládnucej 42 rokov (193-235). Ríša sa dostávala do krízy, všetci Septimovi nástupcovia zomreli násilnou smrťou. Po nich nasledovala vláda „vojenských cisárov“, ktorí nedokázali zastaviť pád impéria. R.284 sa cisárom stal Dioklecián, začalo sa obdobie neskorého cisárstva. Spustil nové reformy, ktoré mali stabilizovať krajinu (dane, armáda, rozdelenie ríše, financie), odmietol titul principa, nechal sa volať pán /dominus/ a vyhlásil sa za boha. Nová forma vojenskej diktatúry a max osobnej moci sa volá dominát. Pribral si spoluvládcu /2 augustovia/, neskôr ďalších dvoch /2 caesari/. Najväčšiu autoritu mal augustus Dioklecián, všetci mali plnú cisársku moc, spravovali zverené oblasti; vláda štyroch /tetrarchia/. R.305 sa augustovia vzdali moci, nastúpili noví tetrarchovia. Po rozbrojoch sa r.324 jediným vládcom stal cisár Konštantín (do r.337). Pokračoval v reformách a riešil problematiku kresťanstva. (Spočiatku bolo kresťanstvo židovskou sektou, neorganizovanou a vnútorne nejednotnou. Kresťania boli nežiadanou menšinou, najväčšie prenasledovanie, tresty a čistky zažili za Nerona a Diokleciána. Niektorí cisári ich brali liberálnejšie.)

Už r.313 vydal Milánsky edikt a zrovnoprávnil kresťanov s rímskym náboženstvom. Ako štátnik, v kresťanstve videl silu schopnú ideologicky zjednotiť ríšu. R.325 zvolal do letného sídla v Nikaji prvý cirkevný snem, kde sa dohodli na základných dogmách- nikajské vyznanie viery. Konštantín viedol vojny proti Frankom, Gótom a r.330 presunul hlavné mesto do Byzantia a nazval ho (po sebe) Konštantínopol. Zomrel r.337 a z nasledujúcich cisárov môžeme spomenúť Juliana, Valenta, ktorý r.378 utrpel porážku v bojoch s Vizigótmi a Teodózia, ktorý v závete r.395 rozdelil ríšu na Východorímsku a Západorímsku. Na ich čele stáli mladiství panovníci, vyvolali spor o spoločnú hranicu a vojnu. Prevahu získal západorímsky regent Stilicho, popravil ho jeho nový nástupca. Bývalí Stilichovi spojenci Góti vyplienili po 800 rokoch pokoja Rím (r.410). Krajinu ohrozovali aj kmene Suebov, Alanov a Vandalov, ktorí prenikli až do Afriky. O desať rokov neskôr vpadli do podunajských provincií Huni s vodcom Attilom. K Rímu sa nedostal, zastavil ich r.451 vojvodca Ateius na Katalunských poliach. Mesto však prepadli (r.455) Vandali, zmenili ho na ruiny, prestalo byť sídlom západných cisárov. Počas nasledujúcich 20 rokov (r.455-475) sa ich vystriedalo sedem, všetci nastrčení barbarskými veliteľmi. R.475 vyhlásil patricij Orestes za cisára svojho syna Romula Augusta. Keď mu r.476 germánski delegáti Skirov zabili otca, požiadali ho o korunu, Romulus Posledný dobrovoľne súhlasil. Toho roku sa končia dejiny Západorímskej ríše, antického Ríma, ako aj dejiny staroveku.Východorímska ríša sa udržala až do r.1453, keď pri obrane Konštantínopolisu padol jej posledný cisár Konštantín XI., brániac ju pred tureckými vojskami.
 
späť späť   3  |  4  |   5   
 
Podobné referáty
Staroveký Rím SOŠ 2.9731 2135 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9718 3099 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9183 5529 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9329 481 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.8147 1360 slov
Staroveký Rím SOŠ 2.9657 2009 slov
Staroveký Rím GYM 2.9145 901 slov
Staroveký Rím GYM 2.9353 1398 slov
Staroveký Rím GYM 2.9607 1358 slov
Staroveký Rím 2.9176 1502 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.