Charakteristika gotického umenia. Gotický sloh na Slovensku
Zakladanie miest a bohatstvo cirkvi dalo podnet na nebývalému rozkvetu výtvarného umenia a remesiel. Nový sloh vznikov v pol. 12. stor. vo Francúzsku a onedlho sa rozšíril po celej Európe.

Architektúra vo svete a u nás
Charakteristickými znakmi je štíhlosť tvarov smerujúcich nahor. Váha klenby nespočíva na stenách, ale na samotných nosných pilieroch veľkej výšky, čo umožnilo vytvoriť vysoký vnútorný chrámový priestor. Tlak klenby sa prenášal opronými oblúkmi na vonkajšie oporné piliere zdobené krabmi a zakončené ozdobným hrotivým ihlanom-fiálov. Charakteristickým znakom je lomený oblúk, ktorý sa uplatnil na oknách, portáloch a klenbách. V priečelnej časti chrámu sú okrúhle okná-ružice. Najvýraznejším znakom gotickej architektúry je uplatnenie čistej geometrie.
Na Slovensku sa prvky gotického slohu začínajú prejavovať už v 13. stor., ale naplno sa rozvíjajú až v pol. 15. stor., hlavne na Spiši. Najväčšími stavbami, v ktorých gotika na Slovensku dosiahla svoj vrchol, je dóm sv. Alžbety v Košiciach a dóm sv. Martina v Bratislave. Pozoruhodná je Zápoľského kaplnka v Spišskom Štvrtku.
Svetská architektúra sa zamerala predovšetkým na stavbu hradov, ktoré symbolizovali rastúcu moc feudalizmu. Sú to najmä hrady Trenčín, Oravský Podzámok, Spišský a Zvolenský hrad.

Sochárstvo
Malo významnú úlohu pri výzdobe chrámu. Priečelie chrámu s tympanónom boli bohato zdobené figurálnou a ornamentálnou plastikou. V začiatočnom štádiu mali figurálne plastiky pretiahnuté telo v strnulom postoji, s údmi tesne pri tele. Neskoršie sa uvoľnením údov do tela pohyb sôch oživuje. V neskoršom období sa v gotickom sochárstve často nahrádza realistické zobrazenie postáv naturalistickým. Námety tvorili scény zo života Krista, Ukrižovanie, Zmŕtvychvstanie, Poslednej večere a postavy Panny Márie s dieťaťom, stojace pevne, postava bola prehnutá do tvaru písmena S.
Sochárstvo na Slovensku reprezentoval Majster Pavol z Levoče. Sochy zhotovoval zväčša z dreva a slúžili ako oltárna výzdoba. Z dreva sa vyrezávali väčšie kompozície s rozmanitou náboženskou tematikou a obľúbené madony. Známe sú madony z Ružbách, Malej Lomničky a Madona slatinská.

Sochy sa vyrezávali v dielňach, z ktorých najznámejšie boli v Košiciach, v Banskej Štiavnici, ale najmä v Levoči, v ktorej pracoval aj Majster Pavol. V tejto dielnu bol vyhotovený aj krídlový oltár pre kostol sv. Jakuba, ktorého vplyv je badateľný na oltároch a kostoloch v Prešove, Sabinove, Bardejove i iných spišských mestách

Maliarstvo
Odľahčenie stien gotickej architektúry presklením spôsobilo, že nástenné maliarstvo sa začalo uplatňovať v menšom meradle. Preto sa gotické maliarstvo viac sústredilo na farebnú výzdobu okien. Farebnú nádheru zvýrazňuje kontrast olovených pásov, ktoré spájajú farebné sklá okien. Námetom svetských malieb boli portréty kráľovskej rodiny, rytierov, erby a rozličné dekoratívne prvky. Gotickí maliari vytvorili veľké množstvo dokonalých malieb, ktoré našli svoje uplatnenie na krídlových oltároch. Postavy sa zachytávali plošne na zlatom pozadí.

Pozoruhodnú umeleckú úroveň dosiahla knižná maľba, ktorá obohacovala aozvláštňovala texty ilumináciami – ilustráciami.
Pamiatky: Tabuľové obrazy v kaplnke sv. Kríža na Karlštejne, nástenné maľby v kaplnke Václava pri chráme sv. Víta, tabuľové obrazy v dóme sv. Alžbety v Košiciach.
Veľkú umeleckú aj historickú cenu má portrétna maľby, najmä portréty členov kráľovskej rodiny a cirkevných hodnostárov na stenách hradu Karlštejn.
Gotika predstavuje vrchol na Slovensku stredovekého kresťanského umenia.