Platón, ktorý žil v rokoch 428 až 347 pred Kristom bol najvernejším a najusilovnejším Sokratovym žiakom. Pochádza z aténskej aristokratickej rodiny. Jeho narodenie spadá do obdobia peloponézskej vojny, ktorej koniec prináša pád Atén, občiansku vojnu a hrôzovládu zvyčajne nazývanú „vládou tridsiatich tyranov“ ( na čele s Platónovými dvoma strýcmi, ktorý za neudržanie tohto režimu umierajú ).
Platón sa spočiatku zaoberá literárnou činnosťou, píše básne a tragédie, neskôr sa pod vplyvom Sokrata venuje výhradne filozofii. Po smrti svojho učiteľa opúšťa Platón Atény a smeruje pravdepodobne až do Egypta. Na juhu Itálie sa zoznamuje s pytagorejským učením, ktoré v ňom zanecháva hlboký dojem. Po návrate, okolo roku 385 pred Kristom, zakladá vlastnú filozofickú školu, Akadémiu ( názov nesie podľa hája zasväteného hrdinovi Akadémovi neďaleko Atén ). Ide o spoločenstvo učiteľov a žiakov organizované podľa vzoru pytagorejcov ( aj s dôrazom na výučbu matematiky ). Zdokonaleniu poznávacej schopnosti má slúžiť očista duše ( katarzia ) založená na požiadavke odriekania ( málo spánku, sexuálna zdržanlivosť, zákaz konzumácie mäsa ). Prostredníctvom tejto školy Platón získava duchovný vplyv na vzdelanú časť aténskej aristokratickej mládeže. Dvakrát sa neúspešne pokúša o realizáciu svojho modelu polis na kráľovskom dvore Dionýza I. a neskôr aj Dionýza II. v Syrakúzach.
Platónova tvorba je rozsiahla. Väčšinu svojich prác ( okrem diela Obrana Sokratova ) napísal vo forme filozofického dialógu. Z hľadiska politického myslenia majú základný význam dve jeho diela – Ústava ( Politeia, ktorá je dielom idealistickejším ) a Zákony ( Nomoi, ktoré sú dielom realistickejším ). Významné sú aj práce Politikos, Protagos, Gorgias, Sofistes a ďalšie.

Ústava
Dobro a prospech štátu kládol Platón na prvé miesto, im sa musí podriadiť aj záujem jednotlivca. Podľa jeho názoru je polis to isté ako človek vo veľkom ( makroantropos ). Ideálnym typom spoločnosti je model skladajúci sa z troch stavov: vládcov, vojakov ( strážcov ) a výrobcov. V obci, ako aj v duši jednotlivca sa nachádzajú tie isté zložky zastúpené v rovnakom počte. Ľudská duša má tiež tri zložky a to rozumovú zložku a jej „pomocníčky“ vznetlivosť a žiadostivosť ( pudová zložka ). Ako je napísané v Ústave: „Jednou z našich schopností sa učíme, druhou sa rozohňujeme a napokon akousi treťou túžime po rozkošiach spojených s jedlom a plodením i po všetkom, čo je tomu blízke.“ Zložkám duše preneseným na obec teda zodpovedajú potreby, ktoré vedú k jej vzniku. Spravodlivá obec preto vzniká z potreby spravovania zvereného do rúk vládcov ( archontes ), obrany pred napadnutím zvonku a pred vnútorným nepriateľom, ktorú má zabezpečovať stav strážcov ( fylakes ) a zaobstarávania potravy, bývania, odevu a podobných vecí,o ktoré sa majú starať výrobcovia ( demiurgoi ). Toto členenie odvodzuje z rozdelenia častí duše ( štátny organizmus chápe ako analógiu duše ) a každý zo stavov ako obraz jednej časti duše má svoje funkcie ( práva ) súvisiace s príslušnou cnosťou. Ako vyššia duša má vládnuť zmyslom, tak i vládca – filozof má vládnuť stavom. Vyžaduje pritom deľbu práce podľa uvedenej štruktúry spoločnosti. Rozum zodpovedá stavu vládcov, vojaci vynikajú statočnosťou, odvahou, duša najpočetnejších, výrobcov, je vášnivá, a preto majú úlohu živiteľov.

Stavy sa podľa Platóna formujú celkom prirodzene: „Nikto z nás sa nerodí navlas podobný druhému, ale vždy je odlišný svojou prirodzenosťou, a preto sa hodí na iný druh práce.“ Najmenšou skupinou sú tí, u ktorých prevláda rozumová zložka. Títo sú vychovávaní k múdrosti, aby mohli vládnuť. Platón vyjadruje názor, že bez ovládnutia štátu filozofiou alebo splynutím kráľov a filozofie neuzrie svetlo sveta spravodlivá ústava ( ako ju on nazýva ). Strážcovia majú byť podľa Platónových predstáv bystrí, silní, rýchli, mierni i prudký; nemajú však vlastniť žiaden majetok okrem najnevyhnutnejšieho. Ich úlohou je slúžiť pre blaho obce. Výrobcovia sú schopní byť užitočným stavom a uspokojovať potreby nielen svoje, ale i ostatných, za čo žiadajú v polis mier a poriadok. V záujme udržania nestrannosti a pokušenia vládcov či strážcov Platón zredukoval vo svojej ústave ako vlastnícke záujmy, tak i rodinný život týchto dvoch stavov. Preto ani jeden z týchto by nemal vlastniť viac, ako potrebuje a nemal by prísť do styku so striebrom a zlatom. Pre oba vyššie stavy má tiež platiť nemanželský stav, čo síce neznamená, že by chcel Platón zriadiť celibát, ako sa však stalo v otázke vzťahu ku katolíckej cirkvi, chce však zaviesť spoločenstvo žien. Z tohto hľadiska ide filozofovi najmä o zlepšenie biologických vlastností potomstva, podľa prísnych pravidiel. Podľa Platóna by mali najlepší muži spávať iba s najlepšími ženami a to čo najčastejšie to bude možné, no a tí najhorší len s najhoršími ženami, a to v čo najredukovanejšom množstve. S takýmto názorom sa pristupuje aj k potomkom takýchto párov.