História Bratislavy

Najstarším náznakom začiatku osídľovania je doložené osídlenie už z doby neolitu (3000 pred n.l.). Po ňom nasledovalo zopár stoviek rokov relatívneho pokoja, ale potom sa to začalo. Kelti (1 stor. pred n.l.), Rimania (1.-4. stor n.l.), germánske a avarské kmene, Slovania (5.-6. stor.), maďarské kmene (9. stor.). Všetci mali záujem o strategické, úrodné a nádherné miesto pod sútokom Moravy a Dunaja. Križovatka dunajskej a Jantárovej obchodnej cesty vytvorila zo vznikajúceho mesta dôležité obchodné a správne stredisko, ktorého ochrana, a poloha na hraniciach ríše, podnietila výstavbu opevnení. Hrad sa po prvý raz spomína v r. 907. Obdobia vojen sa striedali s obdobiami rozvoja. Mesto bolo nakoniec v priebehu jedného desaťročia (1261-71) rôznymi vojskami vyplienené zo trikrát, aj napriek tomu, že predtým ho ani Tatári nemohli dobiť. Obrovský impulz k rozvoju v 14.-15. stor. bolo udelenie mestských privilégií Ondrejom III. V 1436-om roku mesto získalo od Žigmunda Luxemburského mincové privilégium a mestský erb. Rok 1439 - premostenie Dunaja. Rok 1464 - Zlatá bula od Mateja Korvína potvrdzuje všetky výsady Bratislavy, a pridáva právo meča. Vzniká univerzita Academia Istropolitana (1465).

Turecké nájazdy si začiatkom 16.stor. vynútili presťahovanie kráľovských úradov z Budína (Budapešť), do Bratislavy, a v roku 1536 sa tak stáva hlavným mestom Uhorska, a tiež mestom snemovým a korunovačným. Za tri storočia tu korunovali 9 kráľov a 8 kráľovien. Ondrej Luttringer stavia v r. 1572 na príkaz cisára Maximiliána prvú Bratislavskú fontánu (to je tá Rolandova pred Starou radnicou). V 17. storočí sa okolo mesta točí väčšina protihabsburských povstaní, ale točí sa to aj so vzdelanosťou: 1606 - evanjelické gymnázium, 1626 - jezuitské gymnázium, 1646 - prvá dievčenská škola. Začiatok ďalšieho storočia poznamenala veľká morová nákaza, no napriek tomu je koncom toho istého storočia Bratislava najväčším Uhorským mestom (26 846 obyvateľov), a začínajú sa búrať hradby. V r.1776 vzniká stavovské divadlo so stálym súborom, poriadajú sa významné koncerty (Mozart, Haydn). Koniec (storočia) zlý - všetko zlé; v 1783-om síce začali vychádzať prvé slovenské noviny, ale centrálne úrady sa sťahujú späť do Budína, čo pre Bratislavu znamená všeobecný úpadok (z 33 000 obyvateľov tretina odišla). No životaschopnosť mesta podmienená jeho polohou sa nezaprela, a z Trnavy sem bola prenesená Kráľovská akadémia, na hrade začal činnosť generálny seminár (1784) a v jeho rámci aj skupina slovenských študentov - bernolákovci. Znamenalo to začiatok národnej obrody, v ktorej neskôr pokračovala generácia štúrovcov. Po bitke pri Slavkove, bol v Bratislave (Primaciálny palác - ten pred ktorým zvykneme mať open air) podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom (1805). Storočie č.19 pokračovalo vyhorením Devínskeho a Bratislavského hradu, a prinieslo na dunajské vody v r.1818 prvé parníky.

Paradoxne, o dvadsať rokov neskôr sa začína s výstavbou konskej železnice medzi Bratislavou a Trnavou. Budova stanice doteraz stojí oproti pivovaru Stein. V r. 1845 začínajú vychádzať štúrovské Slovenské národné noviny, no o tri roky v rámci maďarizácie aj končia. Súčasne so zrušením poddanstva a otvorením parnej železnice do Marcheggu. V 1850-om sa Bratislava stala sídlom jedného z piatich uhorských krajov, s úradnou rečou slovenskou. Neskôr si to František Jozef rozmyslel, a nastal politický úpadok mesta s 42 238 obyvateľmi.
Jedenásť rokov po zavedení plynového osvetlenia ulíc (1855), končí pri Bratislave ďalšia vojna, tentoraz prusko-rakúska. Spomínaná konská železnica začína frčať na paru (1872), a otvára sa reprezentačná železničná stanica. Rok 1886 znamená zase kultúrny vzostup: prvý vodovod a Mestské divadlo (dnes opera SND). V 90-tych rokoch zaznamenala rozvoj doprava vybudovaním zimného prístavu, železničného mosta cez Dunaj, a otvorením prevádzky propeleru. V r.1895 zahučala v uliciach prvá električka. Rozmach zaznamenáva aj mäsiarstvo a údenárstvo v centre mesta a jeho okolí, niektoré údenárstva majú aj privilégium dodávať svoje výrobky na cisársky dvor. Ďalšie storočie (1913) sa priviezlo na trolejbusoch (konkrétne na Železnú studničku), a električkách (tie zase do Viedne). To však nevadilo požiaru v Podhradí (vtedy tam ešte malo čo horieť), a popolom ľahlo 79 domov. Rok 1919 znamená pripojenie k ČSR, cca 124 000 obyvateľov, a založenie Univerzity Komenského. O sedem rokov neskôr začína vysielanie bratislavské rozhlasové štúdio, a to je na dlhý čas posledná dobrá vec ktorá mesto postihla. Prichádza kríza, a po nej vojna. Mesto trpí pod hitlerovským komandovaním, a spojeneckým bombardovaním. Všetko to končí oslobodením 4.4.1945 (viď pamätník na Slavíne).

Po februári ´48 nastáva „urýchlená výstavba socialistickej Bratislavy“, ktorej dôsledkom je napr. Podhradie, Petržalka, či budova SNG. Za plus však treba považovať opravu hradu (zač. 1953), a začiatok televízneho vysielania (1956). To už bolo bratislavčanov 242 000, čo asi nestačilo, a tak sa stavali sídliská a pripojovali obce. V 1968-om sme tu mali „dočasnú návštevu“, boli sme súčasťou federácie, a bolo nás 284 000. Potom sa ešte postavilo zopár pamätníkov, jeden most (Nový most - 1972), televízna veža na Kamzíku (1974) a jedna Petržalka. V 1983-om roku začal fungovať Prístavný most. Neskôr pribudol aj most Lafranconi a dostavalo sa niekoľko sídlisk, ale to už je po Zamatovej revolúcii. Sochám z Gottwaldovho námestia odpílili hlavy a neskôr ich podmínovali a odpálili. Mená všetkých ulíc sa zmenili, v centre pribudlo veľa pekných budov, všetko banky, Staré mesto sa skoro celé zrenovovalo, slovom pohoda. Vzniklo mnoho nových obchodov a reštaurácií, medzi nimi aj staroprešporské údenárstvo Pressburg, ktoré je typickým predstaviteľom konca 19. storočia v Pressburgu.