•Obsah:
o Husitské strany
o Vyjednávanie so Žigmundom.
o Pražské artikuly (články)
o Križiacke výpravy proti hustiom
o Tajomstvo Žižkových úspechov.
o Ďaššie výpravy proti husitom.
o Bazilejský koncil.
o Bitka pri Lipanoch
o Husitské revolučné hnutie a Slovensko.
o Husitské výpravy na SR.
o Význam husitského hnutia pre Slovensko
o Literatúra z ktorej som čerpal.

Husitské strany
S Husovými kritickými názormi na cirkev súhlasili masy poddaného ľudu,mečťania a časť šľachty.Všetci sa zhodovali v tom ,že cirkevným hodnostárom treba odobrať cirkevné majetky a moc.Katolíckych kňazov nahradili husitskými,zaviedli príjmanie pod obojakým spôsobom,za spoločný znak si zvolili kalich (preto sa nazývali aj kališníkmi).
Lenže pri uplatnovaní Husových myšlienok sa ich názory rozchádzali.Tak sa husiti rozdelili podľa triednych záujmov na dve husitské strany,na radikálnu (rozhodnú) a naumiernenú husitsku stranu.
Najpočetnejšiu radikálnu stranu tvorili drobní remeselnici,rolníci,mestski bedári a schudobnení zemania.V duchu starokresťanských zvyklostí od základov pretvoriť feudálne zriadenie a utvoriť beztriednu spoločnosť - („bez páanov a biskupov“).Nazývali sa Táboritmi.Podľa hľavného streddiska Tábor.
Do umiernenej strany patrili zámožnejší mešťania a časť výššej šlachty.Ich cieľom bolo zabrať cirkevné majetky kláštorom a cirkevným hodnostárom a zbaviť ich svetskej moci,ale na spoločenskom zriadení nechceli nič meniť.Utvorili mestský zväz so sídlom v Prahe,preto ich nazývali Pražanmi.

Vyjednávanie so Žigmundom.
Po smrti Václava IV. zišiel sa v Prahe krajínsky snem.Šlachta bola ochotná uznať Žigmunda za českého kráťa s podmienkou,že
1.schváli zaberanie cirkevných majetkov
2.príjmanie pod oojakým spôsobom,
3.nepriberie cudzincov do kráovskej rady
4.pričiní sa o to aby doma aj v cudzine nehanili husitov.
Žigmund nepristal na tieto podmienky.Rozhodol sa,že nésilím sa násilím zmocní českého trónu

Pražské artikuly (články)
Žigmund sa chystal vtrhnúť s vojskom do Čiech a spoločné nebezpečenstvo zblížilo obidve husitské strany.Dohodli sa na spoločnom programe,ktoré zhrnuly do 4 pražských artikul.
Šlachta bola ochotná uznať Žigmunda uhorským kráľom pod podmienkami
- 1.aby slovo božie bolo hlásané slobodne
- 2. aby bolo zvedené príjmanie pod obojakým spôsobom
- 3.aby kňažstvo zanecfhalo svetského panovania a žilo podľa kresťansých príkazov
- 4.aby svetské hriechy (nespravodlivosť,útlak,svojvôľ nádhera,prepychový žiivot a iné) boli trestné svetskou vrchnosťou.