•Obsah:
o Husitské strany
o Vyjednávanie so Žigmundom.
o Pražské artikuly (články)
o Križiacke výpravy proti hustiom
o Tajomstvo Žižkových úspechov.
o Ďaššie výpravy proti husitom.
o Bazilejský koncil.
o Bitka pri Lipanoch
o Husitské revolučné hnutie a Slovensko.
o Husitské výpravy na SR.
o Význam husitského hnutia pre Slovensko
o Literatúra z ktorej som čerpal.

Husitské strany
S Husovými kritickými názormi na cirkev súhlasili masy poddaného ľudu,mečťania a časť šľachty.Všetci sa zhodovali v tom ,že cirkevným hodnostárom treba odobrať cirkevné majetky a moc.Katolíckych kňazov nahradili husitskými,zaviedli príjmanie pod obojakým spôsobom,za spoločný znak si zvolili kalich (preto sa nazývali aj kališníkmi).
Lenže pri uplatnovaní Husových myšlienok sa ich názory rozchádzali.Tak sa husiti rozdelili podľa triednych záujmov na dve husitské strany,na radikálnu (rozhodnú) a naumiernenú husitsku stranu.
Najpočetnejšiu radikálnu stranu tvorili drobní remeselnici,rolníci,mestski bedári a schudobnení zemania.V duchu starokresťanských zvyklostí od základov pretvoriť feudálne zriadenie a utvoriť beztriednu spoločnosť - („bez páanov a biskupov“).Nazývali sa Táboritmi.Podľa hľavného streddiska Tábor.
Do umiernenej strany patrili zámožnejší mešťania a časť výššej šlachty.Ich cieľom bolo zabrať cirkevné majetky kláštorom a cirkevným hodnostárom a zbaviť ich svetskej moci,ale na spoločenskom zriadení nechceli nič meniť.Utvorili mestský zväz so sídlom v Prahe,preto ich nazývali Pražanmi.

Vyjednávanie so Žigmundom.
Po smrti Václava IV. zišiel sa v Prahe krajínsky snem.Šlachta bola ochotná uznať Žigmunda za českého kráťa s podmienkou,že
1.schváli zaberanie cirkevných majetkov
2.príjmanie pod oojakým spôsobom,
3.nepriberie cudzincov do kráovskej rady
4.pričiní sa o to aby doma aj v cudzine nehanili husitov.
Žigmund nepristal na tieto podmienky.Rozhodol sa,že nésilím sa násilím zmocní českého trónu

Pražské artikuly (články)
Žigmund sa chystal vtrhnúť s vojskom do Čiech a spoločné nebezpečenstvo zblížilo obidve husitské strany.Dohodli sa na spoločnom programe,ktoré zhrnuly do 4 pražských artikul.
Šlachta bola ochotná uznať Žigmunda uhorským kráľom pod podmienkami
- 1.aby slovo božie bolo hlásané slobodne
- 2. aby bolo zvedené príjmanie pod obojakým spôsobom
- 3.aby kňažstvo zanecfhalo svetského panovania a žilo podľa kresťansých príkazov
- 4.aby svetské hriechy (nespravodlivosť,útlak,svojvôľ nádhera,prepychový žiivot a iné) boli trestné svetskou vrchnosťou.
Križiacke výpravy proti hustiom
S pápežovým súhlasom Žigmund vyhlásil križiacku výpravu proti „kacírskym“ Čechom. Na jar 1420 vtrhol s voskom do Čiech .Jeho žoldieri obkúčili Prahu.Zúfalým Pražanom prišiel na pomoc Ján Žižka s táborským vojskom.Obsadili Vitkov,oblehaný žigmundovymi žoldiermi.Spojení Táboriti a Pražania porazili križiacke vojsko.Pokorený Žigmund musel odísť do Uhorska.Na pamiatku bolo pomenované návršie Vitkov na Žižkov
(mestská časť v Prahe)V nasledujúcich rokoch Žigmund podnikol dalšie križacke výpravy do Čiech ale Žižka ich porazil pri Žatci (1421),pri Kutnej Hore a pri Havlíčkovom Brode (1422)

Tajomstvo Žižkových úspechov.
Ján Žiýka z Trocnova bol nadaný vojvodca a organizátor.Veľké vojenské skúsenosti nadobudol v bojoch proti rádu nemeckých rytierov v severovyhchodnom Poľsku,kde prišiel o jedno oko (o daľšie prišiel pri obliehaní hradu Rabi ).Zo sedliakov vytvorildisciplínovanú armádu,vyzbrojil ju okovanými cepmi,kyjakmi,budzogáňmi,kopijami a kušami, s ktorými vedeli sedialci dobre narábať.Zaviedol aj ľahké delá,zvané húfnice a pušky.Vojsko presne plnilo jeho rozkazy.Odušvene sa vrhalo do boja,lebo vedeli za čo bojujú a vždy zvíťazilo pod jeho vedením.Zomrel pri obliehaní hradu Přibyslav kde ťažko ochorel.

Ďaššie výpravy proti husitom.
Žigmund sa nazdával že po Žižkovej smrti sa mu podarí pokoriť husitov.Organizoval proti nim ďaľšie križiacke výpravy,ktoré husiti vždy pod vedením Prokopa Holého zahnali na útek.
Husiti potom podnikli výpravy do Nemecka ( až k Baltskému moru) a do Uhorska,kde obsadlili niekoľko miest a hradov.Žigmun sa rozhodol rokovať s P. Holým o miere.Pozval ho do Bratislavy (1429),ale rokovanie stroskotalo a nedošlo k dohode.Potom Žigmund zorganizoval najväcšiu a poslednú križiackú výpravu proti husitom (1431).Križiacke vojsko pritiahlo k Domažliciam,križiakov sa zmocnil strach ked počuli hluk z bojovych vozov.Keď počuli aj pieseň : „ Kdž sú boží bojovníci...“ ,rozutekali sa na všetky strany.Na bojisku zanechali plnú armádnu pokladnicu,veľké zásoby potravín a zbraní.

Bazilejský koncil.
Žigmund i pápež sa presvedčili,že husitov nemožno vojensky poraziť.Roznecovali nezhody medzi Táboritmi a Pražanmi.Po hanebnej porážke pri Domažliciach pozvali husitov na Bazijeský koncil (1433).kým Prokop Holý obhajov 4 pražské artikuly,zatiaš crkevní hodnostári tajne vyjednávali s Pražanmi,ktorí chceli mier aj za cenu ústukov.Nakoniec umiernena strana prijala ponúkanú dohodu.Koncil dovolil „kališníkom“ príjmanie pod obojakým spôsobom.Umiernenejším husitom to vyhovovalo ale táboriti chceli pokračovať v boji,kým sa im nepodarí utvoriľ beztriedne spoločenské zriadenie v duchu starokresťanských zásad,ako to hlásili husitskí kňazi.
Bitka pri Lipanoch
Nezhody medzi umiernenými a radikálnymi husitmi sa natoľko vystupňovali,že medzi nimi došlo k boju. Bitka sa strhla 30.mája 1434 pri Lipanoch. Táboriti utrpeli porážku zahynul aj Prokop Holý. „Husiti premohli husitov“. Po bitke pri Lipanoch česká šľachta zvolila za kráľa Žigmunda ale ten panoval iba jeden rok (1436-37).

Husitské revolučné hnutie a Slovensko.
Odlišnosť u nás
Hoci bohatstvo cirkevných hodnostárov,chamtivosť i svojvôľa zemepánov a útlak poddaného ľudu vyvolávali nespokojnosť aj na Slovensku,predsa sa táto nespokojnosť neprejavila u nás v takom mohutnom revolučnom hnutí ako v Čecách,a to pre odlišny vývin. Nemali sme také ústredné stredisko kultúry ako bola pražská univerzita.Ľud nemal takých oddaných vodcov ako boli husitskí kazatelia.Drobná šlachta sa neprimkla k ľudu ale chránila iba svoje stavovské záujmy.Aj na Slovensku boli síce stúpenci Husovho učenia (Matej zo Zvolena,Mikuláš zo Žiliny) ale aj tí vyvíjali činnosť zväčša v Čechách ako napríklad lukáš z Nového Mesta,ktorý pôobil v juhočekom meste Písku ako husitský kazateľ.Skromné správy o Husovom učení prinášali na Slovensko študenti z pražčkej univerzity.

Husitské výpravy.
Na slovenský ľud silnejšie pôsobili vojenské výpravy hustitov proti uhorskému kráľovi Žigmundovi.Žigmund sústre´doval vojská proti husitom na západnom Slovensku.Mestá i cirkevní hodnostári ho podporovali peniazmi,preto husiti viedli niekoľko výprav na Slovensko,aby prekazili Žigmundovi jeho zámery a mestám zabránili ho ďalej podporovať.Pospolitý ľud sa hneď spriatelľ s husitmi a pomáhal im ako vedel.Napríklad bratislavskí rybari sa dohodli s husitským veliteľom,že v dohovorenom čase otvoria mestské brány,aby mohli husiti obsadiť mesto bez väčšej námahy.Husitské oddiely opanovali hrad Likavu v Liptove,s ním dve mestečká a výše 10 poddanských dedín.Iný husitský oddiel pod vedením Blažka z Borotína sa zmocnil Trnavy a širokého okolia:mestský patriciát ušiel,zanechajúc vinohrady.Blažšk z Borotína dal tieto vinohrady do prenájmu miestnych obyvateľom.Husitské posádky ďalej ovládali Topolčany,Skalicu,Lednice a ovládali takmer celý Spiš.

Dedinský ľud a husiti.
Dedinský ľud nerozumel síce vieroučným hádkam ale porozumel husitom,lebo ho chranili pred vykorisťovaním zemepánov,preto oficiálne všeobecne podporovali husitov.No nielen poddani,ale aj niektorí chudobní slovenskí zemania – najmä z Nitrianskej župy – vstupovali do husitského vosjka.Pobyt husitského vojska na Slovensku bol príliš krátky na to,aby sa pod jeho vplyvom mohlo u nás rozvinúť rozsiahlejšie hnutie.Počas bojov a pustošení neboli na to ani vhodné podmienky

Význam husitského hnutia pre Slovensko
Víťazné križiacke výpravy presvedčili ľudí,že spoločnými silami možno zvíťaziť nad vykorisťovateľmi, a že nespravodlivý spoločenský poriadok ( o ktorom cirkev hlásala ,že je nemenný ) možno nahradiť spravodlivejším aj bez pánov a príživníkov.Táto myšlienka posilňnovala slávnu úartizánsku skupinu v SNP.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk