Arabská ríša

Arabský poloostrov, žili tu synovia púšte Beduíni v rodovom zriadení. Na čele kmeňov stáli šajdovia, riadiaci sa zvykovým právom. Na juhu (Jemen) bývali obchodníci a poľnohospodári. Tu vznikol prvý Arabský štát. Juhom prechádzala veľká karavánna cesta Hidžar, na ktorej vzniklo mesto Mekka- obchodné a náboženské centrum. Araby po tejto ceste putovali k posvätnému prameňu Zem-zem a do svätine Kaaba. Mekka sa stala sídlom rodovej aristokracie na čele s rodom Kurajšovcov. V 6. st. bola cesta obsadená iránčanmi. Arabské kmene sa preto zjednotili na základe náboženského presvedčenia – Islamu.

Do 7. storočia žili Arabi len na Arabskom poloostrove. Zmenu v ich spôsobe života spôsobil vznik nového náboženstva- Islamu. V priebehu niekoľkých storočí vybudovali rozsiahlu ríšu od Indie až po Pyrenejský polostrov.

Zakladateľom Islamu bol Mohamed z rodu Kurejšovcov. Svoje učenie hlásal pomocou zjavení súr. Odmietol uctievanie kaaby. Islam je viera v Boha Alaha
riadiaceho osudy ľudí. Jeho prívrženci sa nazývajú moslimovia. Islam vyžadoval od veriacich šírenie viery mečom, a za to po smrti dosiahnu raj. Vyvinul sa zo starého arabského náboženstva, ale obsahuje prvky kresťanstva a židovstva. Učenie Islamu je zapísané v Koráne. V roku 622 sa aristokracia obávala Mohameda , preto musel utiecť do Mediny. Tento útek sa nazýva hidžra. Rok 622 je počiatkom arabského letopočtu.
V roku 632 Mohamed vyhlasuje svätú vojnu proti neveriacim –Džihád. Nástupcami Mohameda boli kalifovia. – Abu Baker. Zakladateľ Arabskej ríše bol kalif Omar, potom Osman , po jeho smrti nastali problémy s legislatívou. Dospelo sa k dvom názorom: Rozdelenie moslimov Sunniti- najväčšia moslimská sekta, kt. zastáva názor, že Mohamedovým nástupcom sa môže stať každý moslim. Teda malo sa pokračovať podľa zvykov zakotvených v Sunne (spôsoby, zvyklosti a prorokove činy)
Šítti- zastávajú názor, že nástupcom môže byť len niekto z Mohamedových príbuzných. Teda následník Osmana mal byť potomkom Mohameda.

Sídlom kalifov bol Damask- rod Umajjovcov, neskôr Bagdad- Abbasovci. Kalifovia dobyli Egypt, Palestínu, Perziu, Pyreneje ( 2 centrum- Cordóba- Mauri)

Mauri v Španielsku
Roku 711 prišli do Španielska zo severnej Afriky prví Mauri a zvíťazili nad západogótskymi panovníkmi, ktorí centrum svojej ríše mali v Tolede. Od tých čias sa islamská moc sústredila v Cordobe. Stala sa prvým emirátom na španielskom území a neskôr bola premenovaná na kalifát. Keď v roku 1236 kresťania znovu Cordobu dobyli, Maurov z nej vyhnali. Mnoho z nich ušlo do Granady, kde následne prevzali moc Nasrovci. Tam sa islamská moc udržala až do roku 1492, keď bol posledný moslimský panovník poslaný do exilu.
Orientálny feudalizmus

-základ – vlastníctvo pôdy a zavlažovacích zariadení- IKTA.
Kultúra obohatená výbojnými vojnami.
Matematika- arabské číslice (India) Al Chórézmú – matematik, zostavil trigonometrické astronomické tabuľky. V algebre zaviedol 0 a oddelil algebru od matematiky.
Geografia- cesty do severnej Európy, Škandinávie a Ruska. Ibn Fadlán- zostavil mapy, Ibrahim Ibn Jakub- zostavil mapy Ďalekého Východu, Praha
Ibn Idrisi- dostal sa na Balkán
Astronómia- vynašli nové prístroje, katalóg hviezd, súhvezdia, kompas
Architektúra-arabský sloh, spojenie byzanského a arabského umenia. Hlavným znakom bol podkrovný a kýlový oblúk. Stavby bohaté na arabesky – ornamenty. Zobrazovanie živých tvorov bolo v Arabskej ríši prísne zakázané.
Lekárstvo- liečenie očných chorôb. Arabský liečiteľ Ibn Sina (Avicena)- lekár, filozof, básnik, politik, prírodovedec. Napísal Kánon lekárstava a stal sa zakladateľom optiky.
Remeselníctvo- textil- damašek, brokát , mušelín, arabské koberce, výroba mečov z ocele- danascénska ocel.
Literatúra- Tisíc a jedna noc
Papierníctvo
Rozpad ríše nastal v 10.st.- odtrhnutie cordóbskych kalifátov , vznik štátov Maghrib a Egypt. Ovládnutie ríše kalifmi Saranovcami.

Seldžucký Turci

Vznik samostatných kalifátov v 10. st. politicky a hospodársky oslabil bagdadskú ríšu. To využili Seldžucký Turci (svoj pôvod –náčelník Seldžuk, žil prelom 10-11 st. v Buchare). Sel. Turci ovládli Prednú Áziu až po pobrežie Stredozemného mora. Obsadenie Jeruzalema bol signál na križiacke výpravy.
KRIŽIACKE VÝPRAVY
637- sa moslimovia zmocnili Jeruzalema, nerobili však pútnilom nijaké ťažkosti. Situácia sa zmenila v 11. st. keď sa panstva ujali tureckí Seldžukovia.

Príčiny: rôznorodé záujmy- šľachta zvlášť mladší synovia majú záujem získať nové léno, poddaní- zbavia sa poddanstva a udeľuje sa im sloboda, dobrodruhovia-korysť
Obchodné mestá- preprava ľudí, zásobovanie, preprava križiakov (Benátky, Janov, Pisa).

1095- na sneme v Clermonte (južné Fran.) vyzval pápež Urban II. k vojenskej výprave „svätej vojne proti neveriacim“

Cieľ- oslobodiť boží hrob .
Križiaci mali na odeve červený kríž = kruciáty-výpravy.

PRIEBEH

I.výprava (1095-6) – okolo 300 000 mužov, viedli ich Gottfried z Boiuollonu a Bolduin Flanderský. Zmocnili sa Jeruzalema a na dobytom území vyhlásili križiacke štáty- napr. Latinské kráľovstvo (feudálne)
II.výprava (1147-49) – Friedrich Barbarossa, Vladislav II. Přemysl. Friedrich sa utopil a skončila sa fiaskom. ( podporovaná aj Fr. Kráľom Ľudovítom VII.)
III.výprava (1189-1192) – „výprava korunovaných hláv“ Fr. Kráľ Filip II. August, Richard Levie srdce- mala len čiastočný úspech, dobyť Jeruzalem sa im nepodarilo, vymohli uzavretie dohody, ktorá kresťanským pútnikom povoľovala navštevovať Jeruzalem.
IV.výprava (1202-04) –benátsky Dóža (hl. knieža) Enrico Dandollo, vyvolaná na postup Benátčanov proti kresťanom, chceli dobyť Konštantínopol (kresťania proti kresťanom), Benát. vylúpenie = zradili, pokradli lode Konš. – bol dobytý obchodný konkurent Benátok,ustanovili = Latinské cisárstvo na 60. rokov
V.výprava (1212) – „detská križiacka výprava“ pastier- 10 ročný z Kolína a jeden dospelý zozbierali deti. Pápežom nepovolená, snažil sa aby sa deti vrátili domov. Nadšenie detí- bezplatné prevezenie do Svätej zeme, sfanatizované. Obchodníci v Marseil deti predali do otroctva, ochoreli, zomreli, utopili sa.
VI.výprava (1248-54)
VII.výprava (1270-75) hl. postava oboch výprav fr. Kráľ Ľudovít IX. Svätý. Ich hlavným dejiskom= Egypt, kde fr. rytieri dobyli ale aj stratili dôležitý prístav Damiettu. Na siedmej výprave kráľ Ľudovít IX. Zahynul a jeho armádu zničila epidémia moru.
*XI.-XII.(?) výprava (1291) – dobytá posledná pevnosť Akkon (križ. pevnosť) = zánik kresťanského panstva v Palestíne

Dôsledky:
Upadla autorita pápežstva, vzrast moci a bohatstva cirkvi, rozvoj miest 1492- Krištof Kolumbus- cesty „hore“ sever.
Nové plodiny- ryža, mak, špenát, broskyne, citróny, pomaranče, cukrová trstina, a koreniny....
V Európe sa začala stavba veterných mlynov, zavlažovanie polí, výroba skla , hodváb,... Spoznali sa spisy predkov- arabské
Európa začala používať spodné prádlo, závoje,kožušiny, postele s baldachýnom,voňavky,kúpele,...