Po bytke pri Hohenlindenu 9. decembra 1800 mali Francúzi volnú cestu na Viedeň. Rakúsko mohlo už len požiadať o prímerie (25 decembra 1800). Mier bol podpísaný 9 februára 1801 v Lunéville. Druhá koalícia bola definitívna porazená (vo vojne zostal len Paríž a Londýn).
Anglicko v marci prispelo k vražde cara Pavla l. Jeho syn Alexander l. (ktorý bol tieš zapletený do vraždy) sa stal novým carom. Alexander sa začal orientovať na Anglicko, silná Francuzsko-Ruská koalícia sa stala minulosťou.
Vojna medzy Londýnom a Parížom stratila zmysel. Anglicko si upevnilo pozície na mori, Francúzsko domynovalo na kontinente. Preto začali obe veľmoci v roku 1801 s mierovými jednaniamy v Amiensu.
Mierová zmluva bola podpísaná 25. marca 1802. Londýn uznal existenciu Francúzskej republiky a vzdal sa Cejlonu a Trinidadu v prospech Paríža. Pomeri na Malte a v Egipte boli navrátené do predvojnovému stavu. V Európe nastal krátky mier.

Obe mocnosti využívali mier na čo najlepšiu prípravu na majbližšiu vojnu. V Anglicku bol mier už od zaciatku považovaný za ponižujúci. Londýn sa preto snažil vyprovokovať Paríž k vojne.
Napoleon netajil svoj plán v čo najkradšej dobe zaútočiť na Anglicko.
Obe strany čakaly len na vhodnú zámienku na vyhlásenie dalšej vojny. Prvou sa stala Malta. Londýn sa v mierovej zmluve zaviazala k jej opusteniu, stále vsak váhal. Na druhú stranu malia francúzská armáda opustit Švajčiarsko, no ani to sa nestalo. Perto už 16. mája vyhlásil Londýn Parížu vojnu.

Nová vojna sa stala vojnou obchodnou, pretože Anglicko nemalo vojsko na útok na kontinente a Francúzsko lodstvo na útok a prepravu vojska do Británie. Londýn zo začiatku zabavil vsetky blízke francúzske lode a blokoval francúzske pobrežie. Napoleon zareagoval obsadením Hannoverska (bolo majetkom anglického krála) a v Boulogni sústredil veľké pozemné sily pripravené zaútočiť na Anglicko.
To Anglicku nedalo spávať a urýchlene sa snazilo vytvoliť ďalšiu protifrancúzsku koalíciu.

Rakúsko a Prusko zatial odmietalo, lebo bívalé vojny z Napoleonom zrujnovali ich štátne pokladnice.
Jedine Rusko bolo vhodným spojencom pre Anglicko. Okrem snahy vytvoriť novú protifrancúzsku koalíciu sa Anglicko snazilo o odstránenie Napoleona.
V roku 1803 Anglicko vyslato Georgesa Cadoudala s týmto cieľom. Georgesove snahy boli prezradené a bol popravený. Okrem neho dal Napoleon prehovorený Talleyrandom (ministrom zahraničných vecí) popraviť vojvodu ď Enghine, člena bourbonského rodu. Tým si Napoleon pohoršil všetky európske královské rody. Ale jedine ruský car Alexander l. otvorene protestoval. Car požadoval jasné vysvetlenie. Dostal ho v nečakanej forme, v otáske na smrť otca Pavla l. Urazený car ukončil kontakty s Parížom, a 11. apríla sa dohodol s Anglickom na znovunastolení mieru v Európe.
16. júla 1805 sa vo Viedni konala Rakúsko-Ruská konferencia. Rusko prislúbilo Rakúsku 90 000 mužov
Koalícia počítala so silou 620 000 mužou.
3. koalícia Napoleonovy zmarila plány na obsadenie Anglicka

Rakúsko predčasne 3. septembra vyhlásilo Parížu vojnu, 8. septembra potom prekročilo rieku Inn bez toho aby počkalo na Rusou.
Na jeseň roku 1805 začala koalícai plnit plány. Hlavnú armáda 61 000 Mackových rakušanou mali podporiť ďalších 22 000 možou generála Kinmayera , ktorý mali zaútočit na Alsasku. V Tyrolsku bolo sústredeních 30 000 mužou arcivojvodou Jana a Karola. V Taliansku ďalších 100 000 mužou.
Rusi vyslali do boja 116 000 mužou pod velením Kutzova, Buxhowdena a Bennigsea.
Napoleon teda čelil so svojimi 200 000 mužmi 400 000 vojakou koalície. Rozhodol sa využiť momentu prekvapenia a zaútočil na osamotenú Mackovu armádu.

DOKONČÍM NABUDÚCE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!