Najstarším písomným dokladom o Poprade ako o osade je listina, ktorú vydal král Belo IV.16. marca 1256, hoci názov Poprad ako názov rieky sa prvýkrát spomínal už v roku 1209 v listine Ondreja II.
Historické správy o vzniku Popradu nie sú jasné, pretože písomné pramene z oblasti Spiša sa začali objavovatˇ až v druhej polovici 13. storočia. V tomto období sa na mieste dnešného Popradu nachádzala slovenská obec Poprad. Bola pomerne významná, pretože mala výbornú polohu. Ležala na území, na ktorom sa križovali cesty vedúce povodím Popradu a Hornádu.
V 13. storočí sa tu začali usadzovatˇ nemeckí kolonisti. Vdˇaka kolonistom sa mestečko premenovalo na Popradzaza - Saský Poprad a neskôr dokonca Deutschendorf, ktoré sa používalo až do konca 17. storočia.O živote v Poprade v 13. a v 14. storočí nevieme velˇa. Na čele mesta bol richtár a Mestská rada. Obyvatelia sa okrem polˇnohospodárstva zaoberali aj remeslami. Zmena v jeho živote nastala v 15. storočí v roku 1412, kedˇ ho král žigmund spolu s 12 mestami Spiša dal do zálohy Polˇsku. Pre Poprad to znamenalo kultúrny aj hospodársky vzostup.
V 16. storočí bolo v Poprade 60 domov, ktoré stáli v dvoch radoch. Jedna strana sa volala Zimnou a druhá Letnou stranou. Väčšina obyvatelˇov bola nemeckej národnosti. Koncom 16. storočia nastalo obdobie rozkvetu Popradu, ktoré sa prejavilo silným pristˇahovalectvom a stavebnou činnostˇou. Postavila sa zvonica (1592), radnica (1601), kamenný most(1609). Všetko však znièil požiar, ktorému podlˇahlo celé mesto aj s kostolom a vežou. V tom čase sa zmenil aj názov mesta - od roku 1660 sa používal názov Poprad namiesto nemeckého Deutschendorf.
V roku 1772 boli spišské mestá po 360 rokoch vyňaté z polˇského zálohu a opätˇ včlenené do Uhorska. Tým odpadli mnohé dane, ktoré mestá museli Poliakom platitˇ. Za začiatok nových dejín Popradu ako priemyselného mesta môžeme považovatˇ založenie papierne v roku 1692. V roku 1860 papiernický mlyn aj so zariadením zhorel. V roku 1876 bola opätˇ postavená rodinou Cziserovcov budova, ktorá už mala pomenovanie továreň a ručná výroba bola nahradená strojovou výrobou. V tejto dobe tu bol vyrábaný najkvalitnejší papier v strednej Európe. Neskôr bola zmodernizovaná a rozšírená. V činnosti bola do roku 1962, kedˇ častˇ strojov bola prevezená do Ružomberku.
Koncom 19. storočia boli v meste založené viaceré podniky. V roku 1887 bola založená Popradská továreň na zemiakový škrob, v roku 1892 prvý spišský parný pivovar a v roku 1925 továreň na výrobu vagónov - Vagónka. Obrat v hospodárskom živote nastal v roku 1871, kedˇ cez Poprad začala premávatˇ železnica. To postupne zabezpečilo prioritu medzi susedným mestečkami, a tak sa už v 20. rokoch 20. storočia začali do Popradu premiestňovatˇ najdôležitejšie úrady zo Spišskej Soboty. V roku 1927 sa stal Poprad sídlom okresu.
Mestské časti Popradu:
Spišská Sobota je najbohatšia svojimi historicko-umeleckými hodnotami.Spišská Sobota bola už v stredoveku sídlom cechov, obchodu i kultúrneho života. Prvýkrát sa v historických listinách spomínala až v roku 1256, no vznikla bezpochyby už skôr.Najväčšiu umeleckú hodnotu má kostol sv. Juraja, predovšetkým jeho hlavný oltár, ktorý je dielom majstra Pavla z Levoče.
Velˇká bola v stredoveku vyvinutým a bohatým mestom. Jej existencia je historicky doložená od roku 1268. Velˇké neštˇastie ju poskytlo v roku 1556, kedˇ celá zhorela. Dňa 1.1.1946 Velˇká splynula s Popradom v jedno mesto.
Matejovce sa prvýkrát spomínali v roku 1251. Podstatnú zmenu priniesol rok 1845, kedˇ bola založená dielňa na výrobu česadiel na kone, z ktorej vznikol jeden z najväčších závodov.
Stráže pod Tatrami boli pôvodne strážnou osadou, čo umožňovala výhodná poloha na návrší. Prvá písomná zmienka je z roku 1276.
