referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Darina
Piatok, 12. augusta 2022
História Bratislavy
Dátum pridania: 27.09.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Sis
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 331
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.4
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 9m 0s
Pomalé čítanie: 13m 30s
 
- Výhodná poloha a pevné opevnenie Bratislavy rozhodli o tom, že sa stala hlavným mestom Uhorska. Rozhodol o tom uhorský snem na svojom zasadnutí roku 1536. Bratislava sa stala snemovým mestom kráľovstva a korunovačným mestom uhorských kráľov, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny. V rokoch 1536 – 1830 bolo v Dóme sv. Martina korunovaných 11 kráľov a kráľovien.

- Po vydaní privilégia kráľa Maximiliána II. v roku 1564, ktorým povolil prijímanie pod obojím, prešla väčšina bratislavských mešťanov na evanjelickú vieru.

- Rekatolizácia, ktorá sa začala v roku 1600 za vlády Rudolfa II., vyvolala v celej krajine voči Habsburgovcom prudký odpor. Preto je 17. storočie v Uhorsku a teda aj v Bratislave poznačené neutíchajúcimi protihabsburskými povstaniami, pričom naďalej pokračovali aj vojny s Turkami.

- Z protihabsburských povstaní Bratislavu najviac zasiahlo povstanie sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena. Betlen v rokoch 1619 – 1621 držal mesto vo svojej moci a jeho povstanie bolo definitívne ukončené roku 1626 mierom podpísaným v Bratislave. Napriek odporu viedenského dvora presadili bratislavskí evanjelici stavbu dvoch evanjelických kostolov – nemeckého ( 1636 – 1638 ) a slovensko – maďarského ( 1640 ). Ďalšie stavovské povstania a zostrenie rekatolizácie opäť nepriaznivo vplývali na rozvoj Bratislavy. Evanjelici museli odovzdať obidva svoje kostoly – nemecký jezuitom, slovensko – maďarský uršulínkam. Až po porážke Turkov roku 1683 pri Viedni nastalo mierne uvoľnenie rekatolizačného tlaku a evanjelici si mohli postaviť dva nové kostoly a vlastnú evanjelickú strednú školu – lýceum.

- Obdobie najväčšieho rozvoja mesta predstavuje doba vlády Márie Terézie (1740 – 1780).

- Vláda Jozefa II. znamenala pre Bratislavu ústup zo slávy. Bratislava prestala byť hlavným mestom Uhorska. Na Jozefov príkaz sa roku 1763 odsťahovala do Budína Miestodržiteľská rada a iné centrálne úrady a 13.mája odviezli do Viedno aj kráľovskú korunu stráženú dovtedy na Bratislavskom hrade. Odsťahovanie ústredných úradov vyvolalo priam masový odchod šľachty z mesta. Bratislava sa z hlavného mesta krajiny razom premenila na provinčné mesto.

- Začiatok 19. storočia sa niesol v znamení napoleonských vojen. V roku 1805 bol po bitke pri Slavkove uzavretý v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca tzv. Bratislavský mier medzi Francúzskom a rakúskom. Mier však netrval dlho a už v roku 1809 Napoleonova armáda poškodila mesto delostreleckým ostreľovaním z pravého brehu Dunaja. V roku 1811 vyhorel nepozornosťou posádky hrad.

- Od tridsiatych rokov 19. storočia nastal v meste prudký rozvoj priemyslu, podporený zavedením modernej dopravy. Od roku 1848 začali premávať aj parné vlaky.

- Na lýceu bola v roku 1803 založená Katedra reči a literatúry československej. Jej vrcholným obdobím bolo pôsobenie Ľudovíta Štúra ako profesora na katedre.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
História Bratislavy SOŠ 2.9647 377 slov
História Bratislavy SOŠ 2.9642 1790 slov
História Bratislavy 2.9649 3688 slov
História Bratislavy GYM 3.0237 1051 slov
História Bratislavy SOŠ 2.9440 537 slov
História Bratislavy GYM 3.0041 700 slov
História Bratislavy SOŠ 2.9802 2430 slov
História Bratislavy GYM 2.9501 403 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.