Uniformy

Tak, ako sa počas storočí menila móda, tak sa menili i uniformy. Pokiaľ sa má armáda rozvíjať správnym smerom, , museli sa meniť i uniformy. Dlhá až do stredoveku siahajúca tradícia pestrých uniforiem sa končila. V stredoveku prebiehal boj na malej ploche ako boj muža proti mužovi. Všetci mali na sebe brnenia a boli vyzdobení erbom, alebo vlajkou svojho pána. Neskôr, keď sa zaviedla pravidelnejšia armáda, prevládali pestré farby, aby sa na malej ploche mohli vojaci od seba rozlíšiť. Ako pokrývka hlavy stále prevažovala prilba rôzneho typu - najčastejšie morion. Asi na konci 16. storočia začala mať prilba význam iba ako hodnostné označenie a postupne na dlhý čas vymizla, aj keď niektoré zložky armády ju stále používali. Do módy prišli biele podkolienky, krátke naberané nohavice a farby čoraz pestrejšie. Na hlavách sa nosili veľké klobúky s perom a táto "móda" neobišla ani armádu - príkladom sú švédsky arkebuznieri.
Keďže neustálym vývinom zbraní sa bojové pole stále zväčšovalo, menila sa i výzbroj a teda i uniformy. Vojaci začali mať svoj druh oblečenia s charakteristickými znakmi - strih kabátov, čiapky a nohavice. Pestrosť sa trocha obmedzila - na asi dve farby.

Každý štát mal svoju typickú farbu uniforiem - Francúzi mali modré /modrá sa zachovala až do konca druhej svetovej vojny/, Briti červené /červenokabátnici v americkej vojne za nezávislosť/, Rakúšania zelenobiele a Ruské delostrelectvo malo krásne zelené uniformy. Ako pokrývka hlavy sa najviac používali vysoké čiapky s výsostnými označeniami štátu / rakúska i francúzska armáda mala na čiapkach veľké kovové "štítky" s označením svojho štátu. Brnenie vymizlo, ale dragúni a kyrysníci mali stále kyrys - náprsný štít. Ešte okolo roku 1870 mala väčšina armád pestré uniformy a vysoké klobúky. Dokonca už v tej dobe sa objavovali na čiapkach niektorých nemeckých jednotiek umrlčie lebky - Totenkopf , ktoré boli používané i v prvej svetovej vojne a sú známe ako označenie nemeckých jednotiek SS v druhej svetovej vojne. Už v občianskej vojne v USA bola viditeľná zmena uniforiem - boli preferované jednoduché západné vzory na rozdiel od európskych a východoeurópskych uniforiem, pri ktorých sa dbalo na majestátnosť a bohaté vzory. Po zjednotení Nemecka sa začali reformy aj v oblasti uniforiem, pretože sa úplne zmenila taktika boja a znova sa začala používať prilba - tentokrát jednotná a oceľová.

Asi prvými, ktorí začali používať helmu boli Nemci - Prusi. Je to klasická prilba s hrotom navrchu zvaná medzi zberateľmi "piklhaubn". Jej hodnota na súčasnom trhu sa pohybuje okolo 30 000 Sk. Táto prilba bola používaná nemeckou armádou až do roku 1916, keď bola vyvinutá prilba klasicky "nemeckého" tvaru, s malými obmenami asi tak, ako ju poznáme i z druhej svetovej vojny. V rokoch 1917 - 1918 vznikli i jej ďalšie modifikácie a rakúsko-uhorská armáda ju tiež prebrala do svojej výzbroje. Nemecké i rakúsko-uhorské uniformy boli ladené do šeda s insígniami zdobenými svojimi panovníkmi. Britská armáda mala zelené uniformy, veľmi jednoduché a praktické. Miesto čižiem používali ovinovačky. Ich prilby sú známe svojim tanierovitým tvarom. Tento druh uniformy bol používaný až do konca II. svetovej vojny. Francúzi si zachovali svoju modrú /modrošedú/ farbu. Oni však dbali hlavne na estetickú úpravu a tak ich uniformy neboli príliš praktické. V roku 1915 sa vo francúzskej armáde začala používať prilba "Adrian", ktorá sa masovo začala vyrábať do celého sveta pre veľa štátov a používal ju i Česko-Slovenský odboj vo Francúzsku. Prilba to bola síce pekná, ale veľmi nepraktická. Ruská armáda, hlavne kozáci, ktorí mali charakteristické uniformy vo farbe kaki, tiež prebrali prilbu od Francúzov a bola zdobená orlicou Romanovcov. Inak vojaci nosili brigadírky, ktoré sa potom rozšírili do celého sveta. Po revolúcii v roku 1917 sa začali v Rusku preferovať zelené uniformy s červenými a zlatými výložkami s označeniami komunistickej strany a CA.

Ruská armáda /Červená armáda/ získala svoje vlastné a jedinečné prilby až v roku 1936.
Americká armáda prebrala celé zloženie uniforiem od anglickej.
Kým Angličania a Američania preferovali jednoduchý štýl uniforiem i v nosení vyznamenaní, Nemci a Rusi, neskorší Sovieti mali radšej nosenie vyznamenaní "In Natura", teda nosili celé vyznamenania aj so stuhou a nielen ich zmenšeniny v tvare obdĺžnika.