Tu zbadali nemeckí mocipáni šancu ukázať svetu svoju silu a napísali do Viedne list, v ktorom sľubovali svoju plnú podporu pri vojenskom konflikte. Týmto sľubom bol osud Európy spečatený. 7. júla 1914 zasadala v Bad Ischlu ministerská rada. rozhodli sa, že vojna už určite bude, ale najprv je treba podať niečo, čo zaistí neutralitu prípadných srbských spojencov. Tým "niečím" malo byť neprijateľné ultimátum. Malo byť podané po návrate francúzskeho prezidenta Poincarého z Petrohradu. Nemecko odmietlo účasť na tvorbe ultimáta, takže to zostalo na rakúskom ministrovi Berchtoldovi a trvalo to dva týždne. 19. júla bola schválená jeho konečná verzia a o štyri dni neskôr mala byť podaná Srbom. Zaujímavé je, že Britská vláda vedela o ultimáte skôr, než bolo schválené. Nemci sa však nebáli, pretože boli pripravení kedykoľvek začať vojnu a takí Francúzi a Rusi dokončia prezbrojovanie až v roku 1915 alebo dokonca 1917.

Ultimátum bolo v tom čase už vyslané. Srbská kráľovská vláda mala vyjadriť poľutovanie nad činom svojich členov, mala prepustiť všetkých členov vlády, ktorí sa podieľali na atentáte, zastaviť protirakúsku propagandu a mala pripustiť rakúskych vyšetrovateľov, aby podrobne prešetrili tento prípad. Srbská vláda dostala 48 hodín na zhodnotenie všetkých pre a proti a vyslovenie konečného verdiktu. Diplomati prijali správu s otvorenými ústami. Srbsku nezostalo nič iné, než požiadať o pomoc Rusko. To už však začali Nemci a Rakúšania tlačiť mobilizačné plagáty. A tak, keď Srbi nemohli prijať to nezmyselné ultimátum, po mesiaci čakania naplnenom neschopnosťou Rakúskej vlády vyhlásilo Rakúsko - Uhorsko dňa 28. júla 1914 Srbsku vojnu a začal sa tak prvý najkrvavejší konflikt 20. storočia a zapísal sa natrvalo do dejín celého ľudstva. Hneď 29. júla začala RU armáda ostreľovať Belehrad. Rusi, ako spojenci Srbov vyhlásili 31. júla mobilizáciu a tak sa splnil RU a Nemecký zlý sen, pretože ani jeden z nich nerátal s tým, že by mohlo vyhlásiť vojnu. Ešte deň pred tým Rusi vyzývali RU k tomu, aby skončili vojnu a vzali späť ultimátum a oni prestanú s mobilizáciou.

Samozrejme, že odmietli a dokonca vyhlásili, že "Celoeurópska vojna je zárukou zachovania Rakúsko - Uhorska". O toto vyhlásenie sa pričinili i Nemci, pretože ich ľudia boli vo Viedni a robili všetko možné, len aby sa vojna neskončila skôr, než sa vôbec začne. Viedeň totiž vážne uvažovala o tom, že vojnu ukončia. Akonáhle odmietli ruský návrh, začala sa v Rusku mobilizácia a 1. augusta už Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku. Samozrejme, že vyhlásenie vojny Rusku bolo podmienené telegramom, v ktorom Wilhem II. žiadal Mikuláša o zastavenie mobilizácie v čase do 1. augusta. Nemecko chcelo začať vojnu na západe, ale zrazu tu mali vojnu na východe. Preto tajne dúfali, že Francúzsko napadne Nemecko ako ruský spojenec. V Berlíne sa preto začali pripravovať, aby mohli bojovať na dvoch frontoch, pred čím už dávno varoval samotný Bismarck. V Nemecku sa začala mobilizácia a Francúzi odpovedali rovnakým spôsobom. Nemci chceli vyprovokovať Francúzsko tým, že obsadili Luxembursko. Francúzi však vydržali a dokonca sa zastavili 10 km pred nemeckou hranicou. Nemci už preto nevydržali a v novinách sa objavila falošná správa, že francúzske lietadlá bombardovali Norimberg. A tak 3. augusta 1914 vyhlásilo Nemecko Francii vojnu.

Hneď na to Nemecko vyzvalo Belgicko, aby sa vzdalo a aby povolilo prechod cez svoje územie. To už sa zobudilo i Anglicko a vyhlásilo 4. augusta vojnu Nemecku. Aj keď sa vojna začala len nedávno, všetci už mali pripravené vojenské plány. Nemecký plán vypracoval Moltke už v roku 1890. Mali zasadiť ťažký úder Rusku a potom sa vrhnúť na Franciu. No však neskôr sa zmenila taktika, pretože sa správne predpokladalo, že Francúzi zaútočia na Alsasko - Lotrinsko. Preto sa malo najprv zneškodniť Francúzsko. Neskôr sa i tak všetky plány zmenili, pretože ruský útok na Halič donútil Ústredné mocnosti k rýchlemu presunu jednotiek. Nakoniec ruský útok neodrazili. Nemecký plán dobyť západ vychádzal menej ako sa predpokladalo. Luxembursko išlo hladko, ale už Belgicko sa ukázalo tvrdšie ako si páni v Berlíne mysleli. Aj keď bol dobytý Lutych a Namur, Antverpy dobyli až 10. septembra, kedy už vojna na západe mala byť vyhraná. Chybne informovaní Francúzi nevedomky vychádzali vpred nemeckej presile. A tak i keď im išiel na pomoc britský expedičný zbor, Nemci úspešne likvidovali ako Francúzov, tak i Britov. Začiatkom septembra Nemci prešli rieku Somme a išli rovno na Paríž. Medzi 5. a 8. septembrom sa stal obrat. Nemci sa dostali medzi rieky Marne a Ourq a Francúzi ich obkľúčili. Bol vydaný rozkaz ústupu a Moltke, náčelník gen. štábu vyhlasoval, že Nemecko prehralo vojnu.