Fridrich III. vládol viac ako 40 rokov, súperil s Jurajom Poděbradským a Matejom Korvínom. V roku 1452 bol v Ríme korunovaný za cisára.po ňom nastúpil na trón jeho syn Maximilián I. V roku 1518 zvolal celokrajinský snem do Insbrucku. Viedol výhodnú sobášnu politiku. Zabezpečil mier v Nemecku. Dosiahol to, že nemusel bojovať o strednú Európu ako Matej Korvín. V roku 1526 vznikol v strednej Európe habsburský štát.
Významné etapy ich vlády sa ohraničujú rokmi 1526-1648, 1648-1740, 1740-1848, 1849-1918. V prvom období boli vytvorené centrálne orgány správy, monarchia viedla neustále vojny, musela súperiť so stavovskou opozíciou. Príčinami bola podstata habsburského absolutizmu a podpora protireformácie. Na západe v 16. storočí čelil Ferdinand odboju nemeckých kniežať, bojoval proti Francúzsku, na východe a juhu proti Turecku, čo si vyžiadalo aj teritoriálne straty. V 17. storočí bojovali v 30 ročnej vojne. Ferdinand I., kráľ uhorský a český, bol jedným z najschopnejších habsburgovcov. Stal sa aj rímskym cisárom. Položil základy absolutizmu, centrálne úrady, ktoré vytvoril existovali s istými korekciami až do roku 1848.
Nemecká ríša v ranom novoveku bola ešte viac rozdrobená ako v stredoveku, nazývala sa Svätá ríša rímska nemeckého národa (od roku 1474). Malo to symbolizovať aj to, že cisárstvo spočívalo v nemeckom národe. Ríšu postihli viaceré spoločenské nepokoje, napr. reformácia. Habsburgovci tu vládli v 15. a 16. storočí.
Po smrti Žigmunda Luxemburského sa stal dedičom jeho zať Albrecht V. Habsburský. Snažil sa o reformy, rozdelil ríšu na 6 obvodov, jeho snaha bola neúspešná, lebo umrel skoro. Po jeho smrti krajiny spravoval Fridrich. V roku 1440 bol zvolený za nemeckého kráľa, vládol 55 rokov. Spočiatku sa snažil o reformy, ale keď videl, že jeho snaha nie je úspešná, nadradil vlastné dynastické záujmy záujmom ríše. V 40.-tych rokoch sa zamiešal do cirkevných konfliktov, neskôr s Jurajom Poděbradským, rozmohlo sa lúpežné rytierstvo. V dynastickej politike zabezpečil dedičstvo po Karolovi Smelom, ktorý mu sľúbil svoju dcéru. Tá dala prednosť Maximiliánovi. Fridrich prišiel o Dolné Rakúsko a o Viedeň. 1486 nechal zvoliť za nemeckého kráľa svojho syna Maximiliána (1493-1519). Obsadil obsadené rakúske územia, neúspech utrpel v Bretónsku. Reformoval daňový systém, aby získal peniaze a vojsko na rozšírenie dŕžav v Taliansku a Francúzsku. Kniežatá sa usilovali získať väčšiu moc. 1495 na sneme žiadal povolenie nových daní vo Wormse, kniežatá žiadali vytvoriť ríšsky súd, ktorý oslaboval miernu cisársku moc. Rovnováhou zo strany cisára mu mala byť cisárska rada vo Viedni. 1500 v Ausburgu snem rozhodol o vytvorení armády, za každých 400 obyvateľov mal byť postavený jeden vojak. Podporoval univerzity, vedu, umenie, kvôli lepšej kontrole rozdelil ríšu na 10 obvodov. Pre Karola V. zabezpečil nemeckú a španielsku korunu. Pre Ferdinanda Rakúsko a Uhorsko.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie